Prezident Sólyom verzus prezident Packa

Sólyom od začiatku dobre vedel, že jeho výjazd do Komárna bude problémový. A vrcholne nevhodný. Nielen pre podozrivý termín. Hlavne preto, že Komárno dlhodobo upiera Slovákom priestor pre súsošie svätých Cyrila a Metoda. Odhaľovať v takejto situácii sochu sv. Štefana rukou prezidenta Maďarskej republiky by bola sprostá provokácia. Sólyoma od cesty odhovárala slovenská vláda, zahraniční diplomati a dokonca – neoficiálne – aj nemecká kancelárka Merkelová. Nič z toho nezabralo. Sólyom v piatok oznámil, že na svojej samozvanej ceste na Slovensko trvá.

Rozhodnutie slovenskej vlády zablokovať štátnu hranicu bolo tvrdé a nešťastné. Ale pochopiteľné a celkom oprávnené. Provokačnú návštevu Sólyoma sa chystali využiť maďarskí aj slovenskí extrémisti – na pouličnú mobilizáciu síl. Čo mala robiť slovenská vláda? Nasadiť ťažkoodencov proti vlastným občanom? Len preto, aby mohol maďarský prezident pochodovať pod maďarskými vlajkami po Komárne? A aby sa pri tom cítil bezpečne? To určite nie!

Druhá možnosť – stiahnuť sa a nezaistiť maďarskému prezidentovi bezpečnosť – by bola príliš riskantná. Rozhodnutie vlády odoprieť Sólyomovi vstup na Slovensko bolo najlepšie z dostupných riešení. Rozumné bolo aj to, že sa nemalo vynucovať silou. Násilné prelomenie práva a štátnych hraníc v takomto prípade hrozilo len maďarskej strane. Nie slovenskej.

Sólyom dostal na výber. Buď sa otočí ako prezident, alebo prekročí hranicu ako pirát.

Nakoniec to ubrzdil. A táboril v Komárome. Na moste. Presnejšie v jeho časti zvanej Híd…

Škoda, že Bugár s Bastrnákom túto scénu neobjavili skôr… Keď písali „pozývací list“…