Vzdelávanie presahuje životnosť politikov

Erik Potocký | 09.04.2010 07:49
Gymnáziá a obchodné akadémie prestávali byť v posledných rokoch výberovými školami a stali sa z nich inštitúcie poskytujúce maturitné vysvedčenie čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí. Napriek tomu, že práve z týchto dvoch typov škôl zostáva na trhu práce najviac neúspešných absolventov. V porovnaní napríklad s učňovkami. O tie, naopak, záujem dlhodobo klesal. Kraje, do ktorých kompetencie stredné školstvo spadá, majú v pláne utlmovať školy, ktoré produkujú nezamestnaných a podporiť vzdelávanie, po ktorom je na trhu práce dopyt.

Takýto krok sa, samozrejme, nezaobíde bez konzultácií so zamestnávateľmi, predovšetkým v tom-ktorom kraji nosnými. Tí si môžu, pokiaľ ide o administratívne „kádre“, vyberať z mnohonásobne vyššieho počtu uchádzačov ako majú k dispozícii voľných miest, no chýbajú im predovšetkým technicky a remeselne vzdelaní pracovníci. Rôzne rekvalifikácie, ktoré v tomto smere organizujú úrady práce, môžu byť len čiastkovou náplasťou. Rovnako problém nezamestnanosti nevyrieši ani dovoz pracovnej sily. Navyše ľudia ovládajúci remeslo sú perspektívnejší aj z hľadiska podnikania, a teda aj tvorby nových pracovných miest. Stále platí, že remeslo má zlaté dno.

Bohužiaľ, často ani sami zamestnávatelia nevedia definovať školám, čo vlastne chcú. A v neistých časoch hospodárskej krízy to platí zrejme dvojnásobne. Ekonomická situácia aj potreba pracovných síl môže byť o štyri-päť rokov celkom iná, ako je dnes. Riešiť teda súčasný problém iba na úrovni krajov môže byť pre budúcnosť neúčinné. Nie je možné vynechať základné školy, na ktorých sa žiaci a ich rodičia rozhodujú kam sa bude ich profesionálna kariéra uberať. Rovnako ignorovať stav vysokého školstva by bolo nešťastím.

Štát má prostredníctvom učebných osnov a proklamovanej sily v hospodárskych otázkach páky na to, aby školy dokázali vychovávať čo najvšestrannejších absolventov. Aby ani po menších ekonomických turbulenciách nevznikali na úradoch práce zástupy. Rovnako má k dispozícii ekonomickú i spoločenskú vedu, ktorej úlohou nie je len odpovedať na otázky súčasnosti, ale aj prinášať kvalifikované predpoklady do strednodobej budúcnosti.

Kvalitné vzdelanie, ktoré umožní človeku profesionálne uplatnenie, totiž spoločnosti nielen šetrí peniaze, ktoré by musela vynakladať na sociálne dávky pre nezamestnaných. Rovnako vytvára aj budúcich daňových poplatníkov, z ktorých je štát živý. To sú však pohľady za horizontom niekoľkých volebných období.