Nebezpečné vízie

Republiky, ktorej politici majú problém dohodnúť sa, koľko Slovákov v posledných desaťročiach opustilo svoju vlasť a išlo si hľadať prácu inde. Odhady kolíšu od „ustrelených“ 400-tisíc po konzervatívnych 120-tisíc.

Republiky, ktorá si pestuje mýtus o Slovákoch, ktorí idú do sveta a potom sa – vyzbrojení skúsenosťami a pracovnou morálkou – vrátia domov, aby nás urobili svetovejšími. Akurát, že keby v tom svete prevládali Lipšicovia s ich politikou: „Podmienkou migrácie musí byť plná integrácia a akceptovanie kultúry a tradícií“, tak sa domov nevráti nikto z nich.

Republiky, v ktorej bolo tradične riskantným podnikom už len hľadať si frajerku v susednej dedine či doline. Krčmová otázka „A ty skade si?“ môže byť dodnes u nás predzvesťou rozhovoru, ale aj bitky. Cudzincov, často líšiacich sa výzorom, nemusí u nás nikto z vrchnosti nútiť, aby tieto naše „tradície“ rešpektovali. Na to už dohliadnu mládenci s holými lebkami. Zadarmo, iba z lásky k starobylým zvykom.

Lipšicova vízia, ako si bude Slovensko vyberať len hrozienka z imigrantského koláča v podobe kvalifikovaných odborníkov, je detinská. Kvalifikovaní odborníci vo svete spravidla nie sú tí, ktorých si niekto vyberá ako na konskom trhu. Vyberajú si oni. Aká je šanca, že si vyberú akurát štát, v ktorom platové podmienky v európskom meradle hrubo zaostávajú? A ktorý ich navyše bude už vopred varovať, aby to „nepreháňali“ so svojou vlastnou kultúrou?

Na to, aby Lipšicov plán fungoval, bude treba tiež stanoviť, že imigranti môžu byť iba slobodní, bezdetní a siroty. Ak by pomýšľali na vydaj či ženbu, potom si partnera môžu hľadať len z radov Sloveniek a Slovákov. Prečo? Pretože v každom inom prípade si dotyčný odborník bude chcieť priviesť svoju rodinu. Alebo ju založiť s niekým zo svojej komunity. A to predsa nesmieme dopustiť, pretože, ako je známe, multikulturalizmus sa nezačína u indického lekára, ale u jeho širokej indickej rodiny…

A aby sme nezabudli: pri nábore kvalifikovaných ľudí zo zahraničia bude, samozrejme, nevyhnutné vylúčiť gejov a lesby. Tradície si treba chrániť, všakže, pán minister.

Zhrňme si to. Z európskeho hľadiska je Lipšicov názor nezaujímavý, pretože sa ním oháňa predstaviteľ štátu, o ktorý sa multikulturalizmus ani neobtrel. Z nášho domáceho hľadiska je však táto vízia veľavravná. Jej podstatou je totiž viera, že tradície a kultúra sa dajú nanútiť zákonom, príkazom. Že dôležitejšie než to, aké podmienky ľuďom vytvoríme, je to, čo im jednoducho nariadime.

Takémuto druhu myslenia sa hovorí totalitné. Prečo nás to ani neprekvapuje?