Odsúdení na spoluprácu

Kto by mal v takej situácii chuť na voľby? Nuž, práve v takej situácii by mal mať chuť každý, kto chápe, že ak je praktická politika umením možného, potom by si mal aj praktický volič (popri celoživotnom čakaní na ideálne) vedieť vyberať z možností, ktoré sú reálne.

Taký volič si nenechá vnútiť falošné témy, výrobu ktorých si volebné štáby objednávajú u profesionálov. Odmieta byť totiž členom stáda, na ktoré stačí z jednej strany výhražne zahavkať a z druhej strany mu ukázať hrsť suchej ďateliny, aby sa pohlo želaným smerom.

Reálnou témou môže byť napríklad pripravenosť vlády čeliť aj neočakávaným výzvam. Euroval bol výzvou, na akú dosluhujúca vláda nebola pripravená. A nestroskotala na nej preto, lebo sa nezhodla v účtovníctve. Skôr preto, lebo si včas neurobila jasno v tom, čo považuje za základné záujmy Slovenska.

Témou by malo byť zarazenie neústavného zvyku, ktorý dáva akýmsi koaličným radám faktickú moc nad vládou i parlamentom. V každej koalícii vznikajú dohody aj v úzkom kruhu politických lídrov. Na tom ešte nič nie je. Je však neprípustné, aby minister nemohol odvolať svoju podriadenú iba preto, lebo musí ctiť stranícku nomináciu na základe koaličného kľúča… Darmo na seba štekajú, kto z nich kradol viac a kto menej – dokiaľ politici neopustia túto absurdnú prax, najvyššími krstnými otcami skorumpovaného a klientelistického systému tu budú oni sami.

Svetová kríza sa nám nevyhne len preto, že sa budeme národovecky rozdrapovať. Slogany proti Európe nedajú obyvateľom Slovenska ani tieň toho, čo im môže dať európska spoločná politika. Témou volieb musí byť odmietnutie populizmu. Máme s ním bohaté skúsenosti. Fakt, že babky demokratky s ich martýrskym idolom dnes strieda voličská omladina a jej noví mučeníci, by praktického voliča nemal zmýliť. Taký volič má totiž pamäť, a pred voľbami sa mu nevypínajú centrá vyššej nervovej činnosti.

Jednoducho, maximalisti budú od politikov žiadať praktické veci. Také, čo sa dajú skontrolovať. Ak však vyhrá minimalizmus, potom budú voľby zasa raz tupou súťažou krásy, hľadaním novej superstar v tom panoptiku hrôzy, ktoré naša politika predstavuje. Ak politikom a ich mediálnym poradcom naskočíme na falošné témy, premeškáme príležitosť. Nech už vznikne hocijaká nová vláda, bude nanič, ak vznikne na základe falošného výberu.

Sme odsúdení na spoluprácu. Nielen v Európe, ale aj doma. Nie preto, lebo sa všetci navzájom milujeme, alebo preto, že máme všetci na všetko zhodné názory. Dôvod je ten, že v spoločnej šlamastike sa najlepšie ubránime spoločne. Na ideologických „depešákov“ a „metalistov“ sa môžeme hrať v niektorých ďalších voľbách. Keď už nebudeme riešiť otázky prežitia.