Drahota

Marián Repa | 13.01.2012 22:00
Štatistiky v piatok iba potvrdili to, čo ľudia už dlhšie pociťovali na vlastných peňaženkách. Ceny minulý rok vzrástli o rekordných 3,9 percenta, pričom potraviny o 6 percent a doprava dokonca až o 7 percent. Slovensko tak malo siedmu najvyššiu infláciu spomedzi krajín EÚ.

Na zdražovaní sa nemalou mierou podpísali rastúce ceny ropy a fakt, že globálne ceny potravín dosiahli minulý rok svoje historické maximá. Odhliadnuc od toho, bol rast cien spôsobený predovšetkým konsolidačným balíkom vlády. Zvýšená 20-percentná daň z pridanej hodnoty iste pomohla stabilizovať verejné financie, no pre človeka s priemerným príjmom, ktorého značnú časť rodinného rozpočtu tvoria náklady na jedlo, dopravu a bývanie, znamenala ďalšie ochudobnenie.

Obyvateľstvo s priemerným a nižším príjmom je vlastne potrestané dvojnásobne. Najprv rovnou daňou, ktorá znamenala úľavu len pre najvyššie príjmové vrstvy, a potom zvýšením nepriamych daní, ktoré sa tých chudobnejších dotkli tiež viac.

K podobným opatreniam od 1. januára pristúpila aj pravicová vláda v susednom Česku, keď tzv. zníženú DPH na teplo a potraviny zvýšila z 10 na 14 percent, čo je však stále menej ako u nás.

Riešením však na Slovensku nie je ani radikálne zníženie DPH. V minulosti sa totiž ukázalo, že to sa do cien nepremietne a ťažili z neho iba obchodníci, ktorí si zvýšili marže. Žiaľ, niektoré veci fungujú len jednosmerne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ