Budíček

Dokonale konkurenčný trh takmer neexistuje a v niektorých oblastiach je dokonca nemožný, obzvlášť v podmienkach takej malej krajiny akou je Slovensko.

Ako to dopadne, keď sa trhové princípy aplikujú selektívne, najlepšie vidíme na príklade zdravotníctva, kde sa vďaka reforme voľakedajšieho ministra Rudolfa Zajaca straty socializovali a zisky sprivatizovali.

Systém je nastavený zjavne zle a neustále generuje stratu, na čo momentálne doplácajú najmä menšie nemocnice v správe VÚC. Výsledkom sú dlžoby, ktoré následne vymáhajú exekútori.

Lenže tu dochádza k ďalšiemu paradoxu. Je to štát, ktorý tvorí legislatívu, vyberá dane, a prijal aj určitý kľúč na ich prerozdeľovanie. Keď systém nefunguje a navyše štát nemá zjavne dostatok peňazí, je úplne nepochopiteľné, ak aj z tohto mála nechá profitovať exekútorov. Pretože pravou rukou cez Sociálnu poisťovňu berie to, čo ľavou dáva, no pritom mu stihne niekto ešte uchmatnúť 20 %.

Stojí za zváženie, či by v situácii, keď má obe vrecká takmer prázdne a všade inde šetrí, nemal hľadať vhodnejšie riešenie tohto problému.

Zhodou okolností exekúcie sa stali v týchto dňoch toptémou aj v susednom Česku. Vďaka tomu, že mestu Praha hrozila exekúcia, ktorá sa týkala aj mnohých pamiatok. Napríklad aj Karlovho mosta, ktorý by sa pre nezaplatených 6-tisíc eur mohol teoreticky stať majetkom čínskeho investora. Preto sa už promptne chystá zmena legislatívy. To isté treba urobiť aj u nás.