Premeny vedy

Marián Repa | 23.04.2012 22:00
Situácia, v ktorej sa nachádza slovenská veda, je zlá a dlhodobo neudržateľná. Na vine však nie iba nedostatočné financovanie. To je len jedna strana mince, aj keď iste stojí na zamyslenie, že v investíciách do tejto oblasti sme sa ocitli až na samom chvoste EÚ. Necelé percento HDP je tak zúfalo málo, že nás predbehli dokonca i krajiny ako Rumunsko a Bulharsko. S takýmto objemom peňazí sa žiadna diera do sveta urobiť nedá.

Problém je však aj v tom, že viaceré vedecké pracoviská sa premenili na zatuchnuté skanzeny, ktoré si žijú vlastným životom, bez toho, aby čo i len predstierali, že robia nejakú vedu a výskum. Mnohým sa vďaka existujúcemu systému podarilo vo vedeckých inštitúciách doslova zabetónovať bez ohľadu na výsledky.

No nemožno poprieť, že v rámci Slovenskej akadémie vied sa popri podpriemere, sivom priemere, rôznych oportunistoch, ktorí sa vždy prispôsobia smeru vetra, nájde aj nemálo špičkových vedcov a skutočných intelektuálov, ktorí dosahujú svetovú úroveň. O to citlivejšie preto treba rozmýšľať, ako sa pustiť do zmien a či transformácia Slovenskej akadémie vied na verejnoprávnu inštitúciu slovenskej vede ako celku pomôže. Dôležité je, aby sa nezohľadňovali predovšetkým záujmy tzv. „industriálnych vied“. V rámci SAV je už dlhšie badateľná tendencia „vyčleniť“ (čo je eufemistický výraz pre ich zrušenie) takzvané 3. oddelenie, ktoré zastrešuje spoločenskovedné pracoviská.

Navrhovaná zmena môže byť iste výhodná pre niektoré prírodovedné odbory, ktoré z nej budú profitovať (napokon tie majú dostatočný priestor pre svoje komerčné aktivity už teraz), otázne je, čo prinesie sociálnym vedcom.

Na jednej strane je pravda, že práve humanitné odbory sú priam v dezolátnom stave, na druhej strane môže byť pre ne zmena doslova likvidačná.

Mnohým by iste prospelo, keby sa v jednotlivých ústavoch zvýšila manažérska kontrola nad finančnými tokmi a ich šéfmi sa stali tí skutočne najschopnejší vedci a nie tí, ktorí sú súčasťou nejakej „kliky“.

Ak však ako verejnoprávne inštitúcie dokážu fungovať slovenské univerzity, na ktorých navyše prebieha aj výučba, prečo by v takomto režime nemohli fungovať aj akademické pracoviská?

Nutné je však nastaviť dobrý model financovania. Luxus, že peniaze dostávajú len tak, bez reálnych výsledkov, si však štát nemôže dovoliť. Vedci musia súperiť o granty. A keď sa ukáže, že rovnaký projekt dokáže lepšie vykonať univerzita či dokonca nejaká mimovládna organizácia, tak ho získajú ony.

Ak sa autori projektu premeny SAV na verejnoprávnu inštitúciu snažia prebrať niektoré aspekty maďarskej a českej transformácie, tak by možno stálo za to pozrieť sa, ako fungujú podobné inštitúcie aj v stabilnom prostredí, príkladov je bezpočet, napríklad nemecký Inštitút Maxa Plancka.