Odrhovačka

Tá hra má vždy rovnaký priebeh – štát z rozpočtu vyčlení istú sumu, ale tá nie je postačujúca. Nemocnice tak postupujú vyraďovacou metódou: neplatiť za energie si nemôžu dovoliť, lebo by im rýchlo vypli elektrinu a plyn. Neoddá sa im neuhrádzať ani faktúry za lieky a zdravotnícke pomôcky, lebo bez tých by nemohli plniť svoju funkciu. A tak najosvedčenejší spôsob „šetrenia“ je neodvádzanie odvodov do Sociálnej poisťovne. Však to nikoho nebolí…

Štát po dlhých vyjednávaniach vždy nemocnice oddlží a môže sa začať nové kolo. Väčšina z nich je štátnych, a tak len z jedného vrecka preloží peniaze do druhého. No medzitým, keďže nezaplatil načas, sa dlžná istina zvyšuje o úroky z omeškania. V konečnom dôsledku dostane to isté, iba drahšie.

Teraz, keď štát zvýšil platy lekárom a sestrám, sa tento kolobeh zrýchlil. A tak budeme opäť počúvať, že štát za svojich poistencov neplatí, že zdravotnícke zariadenia majú obrovské rezervy, že by sa malo jasne povedať, čo je v zdravotníctve štandard a nadštandard, že bude nutné zaviesť nejakú formu pripoistenia, že poisťovne by z princípu nemali mať zisk. Je skľučujúce počúvať tú istú pesničku stále dokola a pozerať sa na tú nemohúcnosť.