Úplne mimo

Marián Repa | 03.06.2012 22:00

Financovanie politických strán je veľmi citlivou otázkou. Aj keď model viaczdrojového financovania fungujúci na Slovensku nie je samospasiteľný, lebo stále dochádza ku klientelistickému prepojeniu politickej a ekonomickej moci, stále je to lepšie, ako by strany boli úplne závislé od svojich mecenášov.

V čase všeobecného uťahovania opaskov síce občania právom očakávajú, že určitý druh solidarity prejavia aj stranícke centrály, ale nie spôsobom, aký navrhla SaS. Návrh „liberálov“, aby sa stranám, ktoré vo voľbách získali najmenej 10 %, príspevok za hlasy nad touto hranicou krátil o štvrtinu, je slušne povedané absurdný. Keď už krátiť, tak všetkým rovnako.

Ak to má byť seriózna odpoveď na návrh Smeru zaviesť väčšiu solidaritu do daní, tak sú úplne mimo. Parlament nie je spoločnosť, v ktorej sú aj slabší a hendikepovaní – od politických strán očakávame, že sú v nich všetko vyrovnaní „hráči“, schopní získať podiel na moci a zostaviť vládu, preto niet dôvodu na nejakú solidaritu. Alebo chce SaS takýmto spôsobom naznačiť, že zástupcovia všetkých strán, ktoré získali menej ako 10 %, sú nejakým spôsobom hendikepovaní? To azda nie…

Navyše, prečo prichádza SaS s desaťpercentnou hranicou práve teraz? Ak by v marci bola získala 12 % ako v roku 2010, nastavila by hranicu na 13 alebo pre istotu na 16 %, aby sa náhodou nedotkla ich partnerov z SDKÚ?

Jediné, čo môžu Chren, Miškov a spol. takýmito hlúpymi návrhmi dosiahnuť, je to, že rozčarovaný pravicový elektorát utvrdia v presvedčení, že na pravici nemá Smer alternatívu.