Od A po Z politika

Peter Javůrek | 08.06.2012 22:00
Nemá veľký zmysel pokúšať sa robiť rozhodcu v najnovšej vládno-opozičnej prekáračke na tému: kto má lepšie recepty na plánované zníženie deficitu. Na konci celého prekárania budeme totiž presne tam, odkiaľ sme vyšli. V politike.

Znovu sa potvrdzuje staré pravidlo, podľa ktorého politici dostávajú najviac užitočných nápadov vtedy, keď nie sú v pozícii o ktoromkoľvek z nich rozhodovať. Opozičné strany napríklad dnes vidia toľko priestoru na ďalšie šetrenie v štátnej správe, na ministerstvách, v rôznych štátnych inštitúciách a úradoch, že je priam neuveriteľné, prečo to neurobili vtedy, keď o tom mohli samy rozhodovať.

V skutočnosti to, samozrejme, uveriteľné je. Stačí pohrabať sa v archíve a nájsť si minuloročné ponosy politikov a úradníkov z tých istých strán, keď prišla reč na ďalšie šetrenie. Už sa nedá, znamenalo by to znefunkčnenie, prišli by sme o stámilióny z eurofondov a tak ďalej…

Človek sa môže dohadovať: vymýšľali si vtedy alebo si vymýšľajú teraz? Nie je to však podstatné. Podstatné je, že keď niekto po odchode z úradu navrhuje to, čo bolo nemožné vtedy, keď mal ten úrad pod palcom, je ťažké brať ho smrteľne vážne. O to viac, keď okrem škrtov navrhuje na budúci rok napríklad „obmedzenie daňových únikov“ v hodnote viac ako jedna miliarda eur. To je naozaj skvelý nápad. A kde boli doteraz?

Na druhej strane je očividné, že premiér opozíciu nepožiadal o rady preto, aby sa nimi riadil, ale preto, aby ju opäť označil za bezradnú a nemohúcu. Čo je presne to, čo včera urobil. Opozičné odpovede sa potom niesli v rovnako očakávateľnom duchu: označiť pravicu za ekonomicky málo gramotnú sa u nás rovná smrteľnej urážke.

Takže politická hra? Samozrejme. Od A až po Z. Keby bola zostala pri moci vláda Ivety Radičovej, najskôr by sme konsolidovali verejné financie ďalšími škrtmi a ďalším zdvihnutím dane z pridanej hodnoty. Nie preto, že by to nešlo inak, ale preto, lebo také boli prevažujúce preferencie slovenskej pravice. Keďže je pri moci vláda Roberta Fica, konsolidovať sa ide predovšetkým zdvihnutím daní pre firmy a progresivitou v daniach fyzických osôb. Tiež preto, lebo také sú prevažujúce politické preferencie Smeru.

Ak by šlo len o to, ktorý spôsob konsolidácie je finančne efektívnejší, stačilo by, keby sa o tom pohádali rôzni analytici. A aj tak by sme si museli počkať až na výsledok, pretože ekonómia nie je prírodná veda ani matematická olympiáda. V skutočnosti ide o politický problém. Konsolidácia á la Smer nie je príjemná a nepríjemná by bola aj v réžii predchádzajúcej vlády. Ide len o to, pre koho viac a pre koho menej.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ