Chamtivosť

Peter Javůrek | 11.06.2012 22:00
Žiadať, aby boli odmeny manažérov v štátnych firmách primerané všeobecnej platovej hladine, nie je otázka závisti, ale zachovania aspoň akej-takej spoločenskej rovnováhy. Aká atmosféra môže asi panovať v spoločnosti, v ktorej bežní občania čelia vysokej nezamestnanosti a nízkym mzdám, no politicky dosadené manažmenty štátnych firiem si rozdávajú odstupné v hodnote sto- a viacnásobkov odstupného bežných zamestnancov?

Šéf KDH a bývalý minister dopravy Ján Figeľ by mal byť radšej ticho, než sa pokúšať o takú chabú obhajobu, akú predvádza. Buď o kráľovskom odstupnom pre ľudí v pôsobnosti svojho rezortu naozaj nevedel, lenže potom nemal čo robiť na ministerstve, alebo o tom vedel a potom klame, až sa práši. Vyberte si.

V našom štáte roky rokúce panuje tichá dohoda politikov naprieč spektrom: keď vyhráte vy, dáte zarobiť svojim, keď zasa vyhráme my, vymeníme tých vašich za našich. A tak dokola. Je smiešne hovoriť o nejakej potrebe pritiahnuť a stabilizovať kvalitných manažérov. Dobre predsa vieme, že každý údajne kvalitný manažér sa na riaditeľskom mieste ohreje práve dovtedy, dokiaľ bude vo svojom ministerskom kresle sedieť jeho politický tútor.

A ak je tu dokonca reč o podnikoch, ktoré vyrábajú stratu, na ktorej vykrytie sa musíme rok čo rok skladať všetci, potom to už nie je smiešne, ale jednoducho poburujúce. Žiaden bľabot o princípoch, žiadne frázy z príručiek manažmentu a rýchlokurzov mikroekonómie neskryjú jednoduchú podstatu: nejde o nič iné než o obyčajnú chamtivosť. Po slovensky nenažranosť.

Za čo majú byť zlatými padákmi šéfovia pošty či železníc vlastne odškodnení? Za to, že z vládnych kresiel sa musela predčasne odobrať politická garnitúra, ktorá ich do funkcií posadila? Alebo nebodaj za to, že budú mať teraz problémy so zháňaním si nového miesta? Nežartujte. Vo vlasti Janka Jesenského a Ivana Stodolu predsa za každého režimu platilo: raz riaditeľ – vždy riaditeľ. A ak by ich dnes niekto predsa len považoval za diskreditovaných, nebude to pre to, že viedli štátne firmy, no práve pre nehorázne odmeny.

Po skúsenostiach s bratislavským magistrátom a inými príbehmi pokrytectva a chamtivosti sa v KDH vôbec nemôžu hnevať, keď si „internetový ľud“ našiel vysvetlenie v tom, že tie superodmeny vraj aj tak nekončia vo vreckách odmenených manažérov, ale aspoň čiastočne vo vreckách strany, za ktorú kopú.

Najhoršie je, že ono je to vlastne jedno, či štátne firmy tunelujú manažmenty samé, alebo v súčinnosti s politickými stranami. Naše vlády – a tá bývalá, čo sa zaklínala férovosťou a transparentnosťou, nebola v žiadnom prípade výnimkou – sa dosiaľ nikdy nedokázali opanovať. Položte na kredenc milión a odíďte. Uvidíte, čo to s ľuďmi spraví – hovoril Július Satinský. No a teraz si predstavte, že má niekto „na kredenci“ celý štátny rozpočet.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ