Stačia im aj štyri?

Peter Javůrek | 13.06.2012 22:00
Keby sa dnes predsedníctvo KDH nezaoberalo nehoráznymi odstupnými, ktoré zobrali jeho politickí nominanti pri odchode z vedení štátnych podnikov, mohlo by si rovno na svoje stranícke sídlo zavesiť transparent s nápisom: Osem percent je veľa, stačia nám aj štyri. Smola je však v tom, že i keď sa tým predsedníctvo KDH zaoberať bude, veľmi si nepomôže.

Čo môže dnes urobiť vedenie strany na čele s Jánom Figeľom? Apelovať, prosiť, žiadať dotyčných, aby peniaze vrátili? A ak nevrátia, tak čo? Dostanú stranícke tresty? Vyhodia ich z KDH? Smiešne. Ani dištancovať sa od nehodných partajníkov im nepomôže. Oni ich do funkcií v štátnych firmách dosadili, oni viedli rezorty, pod ktoré tie firmy spadajú, oni mali v rukách pravidlá, vďaka ktorým sa dnes môžu dotyční manažéri obhajovať klasickým slovenským: „Všetko bolo v súlade so zákonom.“ Inými slovami, to by sa KDH muselo dištancovať od svojho predsedu Jána Figeľa. Čo, pochopiteľne, neurobí.

„Začína to prácou,“ tvrdilo KDH gramaticky nesprávne, ale zato razantne pred voľbami na plagátoch. No áno, teraz vidíme, čím sa to končí: manažér po necelých dvoch rokoch strávených vo funkcii iba na odstupnom zinkasuje sumu v hodnote asi šestnástich celoročných priemerných zárobkov na Slovensku. Povedzme si to ešte raz: za sumu, ktorú zo Železničnej spoločnosti Slovensko vytiahol pri svojom odchode Pavel Kravec (podobne Marcela Hrdá zo Slovenskej pošty), by človek poberajúci priemernú mzdu mohol žiť šestnásť rokov.

A zrejme aby nám po odhalení všetkým ukázal vztýčený prostredník, vzápätí si Kravec ide na úrad práce vybaviť podporu v nezamestnanosti, ktorej výška by mala vzhľadom na jeho predchádzajúci plat ešte stále o dosť prevyšovať normálnu priemernú mzdu… Alebo že by nám týmto gestom chcel dokazovať, že to odstupné si zaslúžil, pretože po odchode zo štátnych železníc má problém nájsť si zamestnanie?

Ťažko povedať, čím iným si tie peniaze mal zaslúžiť. Tým, že za jeho éry zrušili vyše 200 vlakových spojov a prepustili stovky železničiarov, ktorým jeho stranícky aj rezortný šéf sľúbil okamžité rekvalifikačné kurzy a programy, z ktorých potom väčšinou nič nebolo?!

Nech si teraz v predsedníctve KDH lámu hlavy nad tým, ako nabudúce dostať aspoň tých obligátnych osem percent. Alebo nech sa o ne pekne po bratsky rozdelia na polovicu s Danielom Lipšicom… V tom však pointa nie je.

Pointa je v tom, že o čo viac naša politická trieda vykrikuje o šetrení, o zodpovednosti, o uťahovaní opaskov, o tom, ako najväčším zlom sú sociálne odkázaní, ktorí vraj prejedajú našu budúcnosť, o to viac vyniká drzá rabovačka panákov, čo sa vďaka politike dostávajú ku korytám. A keď mudrujú o nevyhnutnom „zoštíhlení štátu“, zabúdajú sa pochváliť, že ho už preventívne obhrýzajú ako kosť, ktorú im podhodil ich pán.