Komu patrí padák?

Ktovie, koľko sebazaprenia ho to stálo, lebo najprv riaditeľku Slovenskej pošty odchádzajúcu po štrnástich mesiacoch práce so 178 tisíc eurami odstupného obhajoval.

To asi ešte netušil, že sa vzápätí odhalia státisícové „prepitné“ pre ďalších nominantov KDH. Ktovie, či by si exminister priznal svoj hrubý omyl, keby naňho netlačil blížiaci sa snem hnutia a neriskoval by svoje znovuzvolenie za predsedu. Uňho si totiž verejnosť zvykla, že chúlostivé problémy, napríklad s bytom v centre hlavného mesta, rieši veľmi, veľmi pomaly.

Dvaja páni z vedenia železníc napokon v štvrtok pri­sľúbili, že vrátia neprimerane vysoké odmeny. Lenže ostatní, čo nie sú priamo členmi KDH, vrátane Hrdej, zrejme necítia dajaké morálne výčitky. Mali riadne podpísané zmluvy, tak čo koho do toho… Líder KDH sa bráni, veď na Slovensku manažérov takto odmeňovali desaťročia. Áno, ale práve vláda Ivety Radičovej, v ktorej bol mimochodom vicepremiérom, tvrdo išla po zlatých padákoch. Ukázalo sa, že len naoko.

Figeľ dnes spomína osobné sklamanie v ľuďoch. Čo však môžu hovoriť tí, čo verili, že práve on ako prvý slovenský eurokomisár vnesie do našej politiky etiku a kultúru na novej úrovni?