Na ťahu je Európa

Dali prednosť známym hrozbám v podobe pokračovania úsporných opatrení a reforiem, ktoré od nich požaduje zvyšok Európy výmenou za finančnú pomoc. Teraz je na ťahu Európska únia.

Pre eurozónu je výsledok gréckych volieb samozrejme dobrou správou. Okrem iného preto, lebo vďaka nemu zatiaľ nemusí riešiť svoju vlastnú dilemu. Brusel dnes nemusí uvažovať, či bude menšou hrozbou vytlačiť Grécko zo zóny spoločnej meny so všetkými dôsledkami pre ekonomiky členských krajín, alebo ho v zóne ponechať aj napriek jeho odmietnutiu „bailoutu“, so všetkými dôsledkami pre ich politiku.

Titulky hovoriace o víťazstve gréckych „proeurópskych síl“ sú nie celkom korektné. Keď Nová demokracia zostaví vládu s podporou PASOK-u, nebude to „proeurópsky“, ale presnejšie „probailoutový“ kabinet. O odmietnutí Európy, ba ani len eurozóny nehovoril v Aténach prakticky nik okrem fašistov zo Zlatého úsvitu a ortodoxných komunistov. Vytlačenie či ponechanie Grécka v zóne v prípade, že by vyhrala SYRIZA a splnila by svoje sľuby, by bolo viac našou dilemou ako ich.

Ale v poriadku. V každom prípade naším hlavným problémom teraz určite nie je politická korektnosť. Európa musí ihneď po zostavení gréckej vlády začať plniť svoju časť nepísanej dohody. Tú, podľa ktorej aspoň niektoré z krutých fiškálnych opatrení, ktoré od Atén kolektívne požadujeme, zasa až také kruté byť nemusia. Minimálne ide o posúvanie termínov na dosiahnutie niektorých ekonomických parametrov.

Môže sa to zdať ako nepodstatná maličkosť, ktorá sa života Grékov nijako nedotkne, ale nemusí to tak byť. Ak by napríklad Slovensko momentálne nemuselo stlačiť deficit pod tri percentá HDP do konca budúceho roku, ale až o rok neskôr, aj naša konsolidácia (dane a tak ďalej) by mohla prebiehať trochu jemnejšie.

Najdôležitejší je aj tak politický signál. Ak Brusel „neodmení“ novú grécku voľbu vyjednávaním o nových podmienkach, môže sa s Gréckom rovno začať lúčiť. Séria predčasných volieb v Aténach ukazuje pomalý, ale trvalý pád socialistov z PASOK-u. Pochopiteľne; ekonomická situácia a podmienky európskych pôžičiek neposkytujú gréckym vládam žiaden priestor na manévrovanie. PASOK sa v praxi ani veľmi nemá čím líšiť od Novej demokracie (a naopak). Aj preto sa jadro gréckej ľavice presúva na SYRIZU. Je dosť možné, že ak by sa tá na jeseň rozhodla zvolať ľudí do ulíc a ak by tí ľudia vďaka rigidnosti európskej technokracie dovtedy neuvideli aspoň symbolické gestá úľav, nedeľné voľby by nemuseli byť pre Grékov tohtoročné posledné.

Do udržania Grécka v eurozóne Európa vráža peniaze a najmä obrovský politický kapitál. Sme povinní nepremrhať ho nadarmo nielen kvôli Grécku, ale aj kvôli sebe samým. Stačí sa rozhliadnuť: kto by u nás politicky profitoval na odmietnutí či rozklade Európy?