Na drevo

Zdravotné poistenie je na Slovensku povinné, a tak za tú istú službu budeme platiť vlastne dvakrát. Je to, akoby nás povedzme holič „skasíroval“ raz pred strihaním a raz po ňom. S takýmto prístupom by zrejme nikto nesúhlasil.

Lenže to, čo si nemôže dovoliť žiadny iný poskytovateľ služieb, je zjavne možné v slovenskom zdravotníctve, kde je pacient rukojemníkom zle nastaveného systému. Lebo aj keď pacienti platia viac-menej stále rovnako, výsledky hospodárenia poisťovní značne kolíšu. Konkrétne – štátna VšZP skončila v roku 2010 s deficitom 120,23 milióna eur, no vlani už zaznamenala plus 5,71 milióna, pričom však výdavky na samotnú zdravotnú starostlivosť klesli.

Z toho je možné usúdiť, že nielen nemocnice a personál, ale aj poisťovne sú tou povestnou „čiernou dierou“, v ktorej miznú peniaze nás všetkých.

Nadávať na „výpalníckych lekárov a nenažraté poisťovne“ je však trochu málo, v záujme pacientov by malo byť presadzovanie takých nástrojov, ktoré povedú k čo najväčšej prehľadnosti hospodárenia poisťovní. No samotná transparentnosť je len prvý krok, tým druhým by malo byť obmedzenie zisku, respektíve vytvorenie jednej poisťovne.