Pobúrenie nestačí

Peter Javůrek | 02.07.2012 22:00
Vyvlastnenie, znárodnenie... v súvislosti so zdravotníctvom tu začínajú padať silné slová, len čo je pravda. A pritom na tých slovách záleží najmenej zo všetkého. Samozrejme, že existujú legálne a legitímne cesty, akými vytlačiť privátny biznis z nejakého sektora. Otázkou číslo jeden by však malo byť, čo chceme dosiahnuť.

Po druhej svetovej ľavicové vlády v Európe znárodňovali vo veľkom. Nemáme tu na mysli „tábor mieru a socializmu“, kde sa pod rovnakým heslom bez najmenšej náhrady kradli majetky ešte aj posledným príštipkárom, aby sa nimi živila trieda straníckej byrokracie, ktorá potom vládla svojim štátom až do vyhnitia systému.

Vo Veľkej Británii napríklad labouristi znárodnili uhoľné bane, železnice, cestnú dopravu, železiarne a oceliarne, lenže majetok od pôvodných majiteľov najprv odkúpili. Podobne sa to dialo ešte všelikde inde v západnej Európe. Nikto ich preto nevyháňal z OSN ani im doma nevyhlasoval občiansku vojnu. Všetko sa dá, keď existujú demokratické precedensy.

Dnešná otázka však neznie, či chceme vyvlastňovať. Dnešná otázka znie, ako dosiahnuť, aby verejné zdroje končili vo verejnom zdravotníctve. Naozaj k tomu môže viesť iba tá cesta, že sa teraz napríklad všetci Pente a spol. poskladáme na výkupné v hodnote stoviek miliónov eur? To nebudú verejné zdroje? A, mimochodom, dnešný konkrétny problém sa nevolá Penta, ale štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Niečo asi musí byť zhnité v štáte, v ktorom sa politici tvária, akoby nemali dosah na štátne firmy, nemyslíte?

Samozrejme, je poburujúce, keď niekto „vytvára zisk“ z toho, čo si odráta z povinných odvodov, zatiaľ čo tí, čo mu tie odvody odvádzajú, sa musia uspokojiť so zanedbanými nemocnicami, zvykať si na rušenie lôžok či oddelení, poslušne čakať na operáciu alebo na smrť (kto skôr príde, skôr berie) a tešiť sa na poplatky za úkony, o ktorých si ešte včera mysleli, že ich majú zo svojich odvodov a daní dávno predplatené.

Samozrejme, človeka bolia oči a uši, keď sa frajeri, ktorí dostali od spriaznených politikov do daru takéto finančné perpetuum mobile, snažia tváriť ako podnikatelia. A to k tým ziskom treba prirátať ešte apanáž pre manažmenty, správu budov a tak ďalej.

A do tretice, samozrejme, niet pochýb, že problémy nášho zdravotníctva majú ešte mnohoraké iné príčiny. Pravdou však zostáva i to, že uvedení frajeri a ich perpetuum mobile k vyriešeniu tých problémov určite neprispievajú.

Možno lepšia cesta ako odkúpenie podielov neexistuje. Možno lepšou cestou bude zmena zákonov, aby verejné poistenie spravovala jedna verejná poisťovňa a komerčné poisťovne poskytovali rôzne komerčné pripoistenia. A možno ako najlepšie sa ukáže ešte niečo celkom iné, ktovie. V každom prípade o takých veciach treba diskutovať. Ešte skôr, než sa pobúrenie a znechutenie stanú zásterkou pre nejakú hlúposť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ