Prijímačky

Prijímačky boli, sú a zdá sa, že ešte aj dlho budú predmetom kritiky. V minulosti často kladená otázka: „Koho tam máte?“ sa len zmenila na: „Koľko to stojí?“, a tak sa nad ich transparentnosťou stále vznáša oblak pochybností. Aj keď testy sú anonymné a zoznamy s bodovými výsledkami sa zdajú byť férové, vylúčiť možnosť manipulácie sa nedá. Ten, kto sa cíti byť ukrivdený, sa môže ísť sťažovať akurát tak na lampáreň.

Oveľa jednoduchšie, ako lámať si hlavu nad zlepšovaním systému prijímacích skúšok, by preto bolo asi zrušiť ich.
Napokon, mnohí z tých, ktorí sa nedostanú na bežné denné štúdium, aj tak väčšinou skončia na externom, ktoré je spoplatnené.

Na školách technického zamerania prijímačky zväčša nie sú. Sitom prvom ročníka neprejde viac ako polovica študentov a k záverečným skúškam sa napokon dostane len zlomok z nich. Prirodzená selekcia síce stojí určité prostriedky, ale na druhej strane sa nikto nemôže sťažovať, že nedostal šancu.

Svojho času dokonca aj nad študentmi humanitných odboroch visela hrozba – prvý ročník musel byť uzavretý v stanovenom termíne bez toho, aby si do vyššieho ročníka mohli preniesť skúšky a kredity.

Prečo neskombinovať tieto dva prístupy, čím by sa odstránila nielen samotná korupcia, ale prirodzene by sa zvýšil aj tlak na kvalitu študentov?