Udrel, lebo mohol

Peter Javůrek | 19.07.2012 22:00

Benjaminovi Netanjahuovi bolo už niekoľko hodín po výbuchu v Burgase jasné, že za útokom stojí Irán. Izraelskej verejnosti to až také jasné nie je. "Netanjahu chce zo zlyhania izraelských tajných služieb urobiť zámienku na útok proti Iránu," napísal denník Haarec. Útok nesie znaky práce Iránom sponzorovaného Hizballáhu, lenže sú tu aj rozdielnosti, uviedol Jerusalem Post.

Načasovanie na 18. výročie útoku na židovské komunitné centrum v Buenos Aires, pri ktorom zahynulo 85 ľudí a ktorý je pripisovaný Iránu, núti vidieť medzi nimi spojenie. Lenže nesedí tu veľkosť cieľov. V Argentíne do budovy vrazila dodávka so stovkami kilogramov výbušniny. „Útok (v Burgase) bol krutý, ale nebol na rovnakej stupnici s tým z roku 1994.“

Izraelské vládne kruhy nie sú jednotné v tom, čo teraz robiť. I keby sa dokázalo spojenie Burgasu s Iránom, je vojenská odpoveď jedinou možnosťou? „Je počet Izraelčanov zavraždených v Bulharsku dostatočne veľký na to, aby ospravedlnil odvetu, ktorá povedie možno k vojne?“ opisuje túto dilemu Jerusalem Post.

Sotva teraz svojpomocne rozpletieme pozadie medzinárodného terorizmu, sotva od písacieho stola vyšetríme, či ruku toho zatiaľ neznámeho samovražedného fanatika naozaj viedol teheránsky režim alebo niekto iný.

Zamyslieť sa však treba nad jazykom, ktorým sa tak chladnokrvne porovnávajú počty mŕtvych, význam cieľov (ambasáda či vojenská základňa verzus autobus s turistami) a tak ďalej. Ten jazyk nie je ani tak cynický. Je to skrátka jazyk, akým sa o terore bavia ľudia, pre ktorých sa už dávno stal neoddeliteľnou súčasťou života.

Ak chceme urobiť niečo pre seba, určite nám nepomôže teraz mávať drevenými šabličkami a kričať: „Na Teherán!“ Na druhej strane nám nepomôže ani sebaklam, že veď my nikoho neohrozujeme. A už najmenej zo všetkých nám pomôžu anonymní idioti, ktorí plnia internet zvolaniami na adresu tých nevinných obetí v štýle: „Dobre im tak!“

Ak raz práve do toho nášho autobusu nastúpi fanatik s výbušninou, od tej chvíle už bude celkom jedno, čo si myslíme o blízkovýchodnom konflikte, o multi-kulti, o politických, náboženských a sociálnych koreňoch terorizmu a obzvlášť jeho najnepochopiteľnejšej zložky, ktorou sú samovražední atentátnici. Bude to jedno aj vtedy, keď v tom autobuse nebudeme my, ale naše deti, naši partneri, naši rodičia. Alebo susedia.

S takýmto terorizmom sa nedá žiť. Dá sa s ním len bojovať. Lenže bojovať s ním znamená žiť s ním. Bulharsko je známe historicky dobrými vzťahmi nielen s Izraelom, ale aj s arabským svetom a Iránom. Aký súvis to môže mať s krvavou stredou v Burgase? Žiadny, celkom žiadny. Jediný súvis, ktorý je reálny, je ten, že v tomto konkrétnom prípade zlyhali izraelské a bulharské tajné služby. Vrah udrel, lebo mohol.

Ak teda chceme urobiť niečo pre seba, rozmýšľajme o praktických otázkach. Darmo budeme vykrikovať. Sme súčasťou sveta, ktorý porovnáva atentáty podľa počtu zabitých a zmrzačených tiel.