Všetci sú štát

Peter Javůrek | 10.08.2012 22:00
Zmeny v druhom pilieri sú skutočnosťou. Spolu s nimi iné zmeny v sociálnom poistení, avizované v ostatných mesiacoch. Hoci niet prečo jasať, šetriť treba aj krokodílími slzami.

Ľudovít Kaník a jeho spolustraníci by mohli prestať hovoriť o okradnutých sporiteľoch. Aj preto, lebo súčasťou zmien sa stal aj Kaníkov návrh, podľa ktorého o pár rokov začne pomer odvodov do druhého piliera opäť stúpať, až sa má ustáliť na šiestich percentách.

Slovníkom SaS povedané, už aj Kaník „kolaboruje s Ficom“. Slovníkom SDKÚ korigované, Kaník iba zachraňoval, čo sa dalo. A slovníkom Jána Richtera zo Smeru dovedené ad absurdum, hľa, ďalšia ukážka, ako vláda dokáže spolupracovať s opozíciou…

Nestraníckym jazykom dodané, pomer odvodov je to posledné, čo by malo „sporiteľov“ trápiť (čo neznamená, že by ich trápiť nemal vôbec). Dokiaľ podmienky účasti v druhom pilieri zostanú mimo vôle účastníkov, dovtedy zostane osud ich dôchodkov plne v rukách politikov. V druhom pilieri rovnako ako v prvom. Ani to nie je tragédia. Len by sa to malo hovoriť nahlas. Kaník je rovnako „štát“ ako Richter, pričom „štátom“ bol aj vtedy, keď druhý pilier zavádzal.

Keď sa nám dnes navráva, že sme zodpovední sporitelia, je to tak trochu, ako keď sa nám kedysi tvrdilo, že DIKovia – tí, čo sme si vtedy kúpili kupónové knižky – sú zodpovední investori. Áno, tak trochu sme nimi možno boli. Len, žiaľ, akosi priveľa z nás nič netušiac investovalo svoje peniaze výhradne do budúceho luxusu zbohatlíkov a do ich mocensko-kapitálových impérií, ktoré si delia štát dodnes. Keďže návratnosť takej „investície“ bola pre nás nulová, uznáte, že aj označenie „investor“ treba brať s rezervou.

Tým nechceme povedať, že druhý pilier sa skončí katastrofou. Len to, že treba dávať pozor na medové motúzy. Celá tá rozprávka o druhom pilieri sa dá rozprávať aj trocha inak.

Jedného dňa sa štát (konkrétni politici) rozhodol, že bude lepšie, ak sa o naše dôchodky začnú starať súkromné finančné skupiny. Z moci úradnej rozhodol, že od istého ročníka začnú všetci časť odvodov posielať finančným skupinám povinne. Starším ročníkom pohrozil, že bez finančných skupín na ich budúce dôchodky jednoducho nebude mať peniaze. Reklama sa potom postarala o to, aby sa z vydierania stala pozitívna udalosť: no ktorý nezodpovedný hlupák by si nezačal sporiť na švajčiarsky dôchodok, však? Gross toho, čo sa stalo včera, bolo len medzivýsledkom boja o to, akú veľkú časť odvodov treba posielať na jednu (štátnu) a na druhú (súkromnú) adresu.

Veriť Bohu a veriť farárovi sú dve rôzne veci. Aj ľudia, ktorí sú presvedčení, že štát sa o naše dôchodky nevie postarať už z princípu, by si nemali nechať od „svojich“ politikov vešať na nos hlúposti. Tí politici sú totiž presne tým istým štátom. Z princípu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ