Na stole je federácia

Peter Javůrek | 12.09.2012 22:00
Po včerajšku sa zdá, že európski predstavitelia si nevymýšľali, keď vopred upozorňovali, že nás čaká jeseň veľkých rozhodnutí. Zatiaľ čo nemecký Ústavný súd symbolicky uzavrel jednu etapu, v Európskom parlamente sa otvorila etapa nová. Kráča Európa k vytvoreniu federácie? Ak áno, tak len sleduje logiku vývoja.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso navŕšil stávku na maximum možného. Zo slovníka vytiahol slovo „federácia“ a v mene komisie ho prišpendlil na vlajku únie. To slovo, samozrejme, padlo na európskej pôde už veľakrát, lenže tentoraz ho použil aktuálny šéf európskej exekutívy, ktorý zároveň vyhlásil, že ešte počas jeho mandátu komisia pripraví podklady. Predovšetkým vynovenú základnú zmluvu, ktorú si takýto krok bude vyžadovať.

Na druhej strane, čomu sa čudovať? Kríza neprepukla v európskom rozpočte ani v centrálnej banke, ale najmä v národných finančných sektoroch. Národné vlády pri jej hasení zlyhávali buď preto, lebo robili chybné rozhodnutia, alebo preto, lebo na riešenie jednoducho nemali kapacity. Diel viny, ktorý leží na Bruseli, spočíva skôr vo všetkom tom, čo únia v uplynulých rokoch neurobila, hoci mala, než naopak.

Ak by bol včerajšok iba v znamení rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu, ktorý dal zelenú vstupu Nemecka do Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), čiže trvalému eurovalu, euro by sa na chvíľu posilnilo (ako sa aj stalo). Všeobecné sklamanie z nečinnosti komisie by ho však najskôr veľmi rýchlo stiahlo naspäť.

Návrhy komisie boli trochu iná káva. Centrálny dohľad nad bankami – ktorý má postupne zahrnúť nielen kľúčové finančné domy, ako to chce nemecká vláda, ale od roku 2014 všetky banky v eurozóne – znesie Barrosove slová o „kvantovom skoku“. Eurozóna kráča k hlbokej hospodárskej integrácií. Fiškálny pakt by sa mal stať predsieňou užšej koordinácie rozpočtovej politiky a napokon transferovej únie – ktorá, mimochodom, mohla „dlhovú krízu“ najskôr riešiť elegantnejšie ako všetky bailouty a eurovaly.

Krok k „demokratickej federácii národných štátov“, ktorý včera Barroso ohlásil, je logickým pokračovaním tohto vývoja. Politická integrácia mala už dávno držať krok s ekonomickou. Európska únia beztak už teraz vykazuje niektoré formálne znaky federácie (prezident, vláda, parlament, rozpočet…). Možno išlo len o to, odkliať to dôležité slovo.

Pravdaže, odkliatím slova federácia sa všetko len začína. Diskusie a dohadovanie sa o podrobnostiach budú potrebné už o bankovej únii. Nejaká ozajstná federácia je ešte naozaj hudbou budúcnosti. Každé zo slov Barrosovho hesla: demokratická, federácia… atď. si bude vyžadovať definíciu a náležité právne „ošetrenie“, aby sa do zrodu európskej federácie nezakomponoval jej budúci možný koniec. O to dôležitejšie je, že vec bola položená na stôl aspoň teraz. Hádam nie neskoro.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ