Avari na koľajniciach

No možno v tom, že ak niekto zavádza rôzne ceny, odvíjajúce sa od toho, kedy si zákazník kúpi lístok, mal by dať ľuďom jasné informácie ohľadne kritérií. Nestačí povedať, že tí, čo si kúpia lístok v predstihu, budú ho mať lacnejší ako tí, čo prídu v poslednej chvíli. Načim by bolo napríklad informovať, kedy je ešte „predstih“ a kedy už „posledná chvíľa“.

Výsledkom celej novinky bolo to, že pre väčšinu cestujúcich IC vlaky jednoducho zdraželi. No a keďže ľudia nevedeli, za akú cenu sa vlastne v danom IC vlaku povezú, neviezli sa v ňom radšej vôbec. Vybrali si iný vlak. Alebo iný druh dopravy. Zachovali sa racionálne a minimálne tých osemnásť percent z nich sa rozhodlo neprehľadný systém ignorovať.

Otázka však môže stáť aj inak. Možnože tí „súdruhovia z ŽSS“ zo svojho pohľadu vôbec chybu neurobili. Snaha vyžmýkať z klientov, čo sa dá, hneď a zaraz bez ohľadu na to, či to v konečnom dôsledku náhodou neprinesie stratu, je predsa všadeprítomnou črtou našich heroických podnikateľských či­as.

Tak ako v časoch minulých každý svojprávny človek dobre vedel, čo môže čakať vždy, keď sa v televízii začalo hovoriť o „úprave cien“, dnes treba spozornieť pri každej inzerovanej „novinke“, nebodaj „zlepšení služieb“.

Lacná bageta je výborná vec. Až kým vám k nej nezačnú priratúvať cenu masla, šalátu, paradajok a tak ďalej… zvlášť. Akoby ľudia chodili do bagetérie pre suché pečivo. Uvidíte, nepotrvá dlho a k položke „chlieb“ nám v potravinách začnú na účtenky pridávať samostatné položky „kôrka“ a „rasca“. Čo je celozrnné, je u nás obvykle drahšie. Logicky, veď cena rožkov sa odvíja od cien otrúb na medzinárodných trhoch, nie?

Nejde len o potraviny. Všemožné podniky sa otvárajú jednorazovo, do vyminutia nie zásob tovaru, ale zásob zákazníkov, ktorých ešte nenapálili. Čo potom? Zmení sa adresa, názov firmy alebo sa firma zavrie a otvorí sa nová. Ľudia opäť prídu a zaplatia, pretože im nič iné nezostane. Ani veľmi neprekáža, že výsledkom môže byť strata. Hlavné je, že dovtedy sa stihlo kúpiť tučné auto s chudou frajerkou. Alebo ukoristiť kráľovské odstupné po zmene vlády, všakže.

Že takto sa správajú možno akurát nejakí nájazdníci, ktorých zaujíma len to, čo si z vypálenej dediny naraz odnesú na koni? A vy ste nikdy nepočuli o tom, že Avari nevyhynuli, ale viac-menej splynuli so Slovanmi? Dôkazov o tom je neúrekom. Medzi ne patrí aj know-how nájazdníkov. Tomu sa u nás, ako vidno, darí dodnes.