Dvadsať premárnených rokov

Pedagógovia sa síce cítili urazení, no nasledujúce dve desaťročia mu dali plne za pravdu. Učitelia a učiteľské odbory tie dve desaťročia premrhali, lebo sa nedokázali vymaniť z výrazne podpriemerných platov. Teraz sa učitelia po roku znovu rozhodli pre ostrý štrajk, predovšetkým za zvýšenie svojich platov.

Učitelia dlhodobo zaostávajú aj za veľmi slabým slovenským mzdovým priemerom. Tarifnými platmi ho dosahujú len tí, ktorí sa ocitli na hranici dôchodkového veku. Tridsiatnici či štyridsiatnici, ktorí majú profesijne rásť, ktorí sa majú plnohodnotne začleňovať do spoločnosti, majú si zakladať a rozvíjať rodiny a majú aj svoje deti financovať na vysokých školách, keď už sa rozhodli pripravovať na vysoké školy a život všetky ostatné deti, sú stále 100 až 200 eur pod priemerom.

Nároky na prácu učiteľov v poslednom desaťročí výrazne vrástli. V prvom rade to bolo zvýšenie základných úväzkov učiteľov o 10 % a práca s čoraz väčším počtom problémových žiakov s rôznymi poruchami, hlavne v oblasti sociability, ktorých je potrebné sústavne motivovať, poháňať a riešiť, no sťažila sa aj práca s rodičmi. Učitelia musia stále viac pracovať administratívne, keď popri papierovej práci pribudla aj časovo náročná elektronická. Zároveň musia stále v mnohých predmetoch pripravovať adekvátne učebné texty a látky a nahradzovať chýbajúce učebnice. Celá doterajšia prestavba učebných predmetov a časovo-tematických plánov za posledných päť rokov stála hlavne na učiteľoch a predstavovalo to obrovský nárast ich práce a pracovných povinností.

Ťažko uveriť, že by desaťpercentné zvýšenie tarifných platov učiteľom mohlo úplne rozložiť verejné financie Slovenska, keď doteraz sa pri rôznych tendroch, zmluvách a ďalších kšeftoch porozhadzovali stovky miliónov eur. Stačí spomenúť len päť miliónov eur, ktoré boli premrštene zaplatené na poistenie armádnych motorových vozidiel. Peniaze na zvýšenie platov učiteľov by boli v súčasnosti najlepšou investíciou, ktorá by aspoň o niečo zlepšila ich mizernú finančnú situáciu.