Výzvy a šance Afganistanu po roku 2014

Vanda Felbab-Brownová, analytička Brookings Institution vo Washingtone | 18.09.2012 22:00

Rok 2014 bude pre Afganistan zlomový. Po viac ako desiatich rokoch ťažkých bojov a politickej angažovanosti sa prítomnosť amerických a medzinárodných jednotiek v Afganistane výrazne zredukuje. Základným pilierom stratégie NATO pre dosiahnutie úspechu a toho, aby sa krajina sama dokázala vymaniť z vojny, bolo budovanie afganských bezpečnostných síl. Napriek tomu sú Taliban a jeho džihádistické kohorty stále silné a v afganskej spoločnosti zostávajú pevne zakorenené.

Hoci ich nárast počtu amerických vojakov v roku 2010 zatlačil a oslabil, stále majú výrazný vplyv na veľkú časť krajiny. Afganské bezpečnostné sily sa síce zlepšujú, no pre nedostatok vlastných prostriedkov a kapacít sú stále závislé od pomoci NATO. Navyše v ich vnútri pretrvávajú nebezpečné etnické rozpory a klanová nevraživosť. Rokovania s Talibanom, samy osebe pre Washington ťažko stráviteľné, boli doteraz len diskusiou o diskusii.

Ekonomický vývoj v Afganistane po roku 2014 bude tiež veľmi nestabilný. Je takmer isté, že krajina v dôsledku stiahnutia medzinárodných jednotiek zažije obrovský ekonomický šok. Afganistan je nesmierne bohatý na nerastné zdroje, no ich ťažba vyžaduje dobrú bezpečnosť. Ak má toto nerastné bohatstvo priniesť stabilitu a hospodársky rozvoj, nesmie sa ho zmocniť hŕstka privilegovaných, ale výnosy z ťažby musia byť investované do zlepšovania infraštruktúry, ľudského kapitálu a regionálneho rozvoja. Rovnako aj potenciál tzv. Novej hodvábnej cesty, ktorá z Afganistanu robí križovatku medzi Blízkym východom a Strednou a južnou Áziou, môže byť využitý len za predpokladu, že sa podarí prekonať súperenie, ktoré naďalej sužuje túto oblasť.

Čo je však najnebezpečnejšie, Afganci sa úplne odcudzili svojej vláde a jej zložkám. Sú veľmi nespokojní s neschopnosťou a neochotou Kábulu poskytovať základné verejné služby a skorumpovanosťou elít. Hnevá ich zneužívanie moci, beztrestnosť a nedostatok spravodlivosti.

Napriek všetkým týmto negatívnym vyhliadkam, napriek hlbokej úzkosti, s ktorou mnohí Afganci hľadia na rok 2014, nie je zlyhanie medzinárodného úsilia o vytvorenie stabilnej afganskej vlády nevyhnutné. Afganistan je veľmi rôznorodá krajina, situácia v jednotlivých regiónoch sa značne líši. A práve v tom sú záblesky nádeje. V niektorých častiach krajiny sa bezpečnosť zlepšila. Afganské bezpečnostné sily vykazujú rastúce schopnosti, dokonca aj keď neustále čelia mnohým problémom.

Navyše vyrastá tu nová generácia, ktorá je odhodlaná vystriedať skompromitované elity, chce sa povzniesť nad etnické kliky a vytvoriť právny štát. Presadzuje, aby časť moci Kábul odovzdal jednotlivým provinciám a okresom, napríklad prostredníctvom výberu miestnych daní a volieb nižších štátnych zástupcov. Požaduje vznik nových politických strán, reformu súčasného zlého volebného systému, čím by sa podarilo zamedziť volebným podvodom.

Vyzýva tiež na skoncovanie so súčasnou „kultúrou beztrestnosti“ a na to, aby rôzni vojenskí diktátori, lokálni mocipáni a zločinci, vrátane tých, ktorí sú členmi afganskej vlády, neunikli spravodlivosti. Samozrejme, ak by sa reformátori niekedy dostali do pozície, v ktorej by mohli svoje ašpirácie splniť, predstavovali by veľkú hrozbu pre mocipánov a podnikateľov, ktorí enormne profitujú zo súčasného systému.

Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo sa stále môžu – a mali by sa – pokúsiť posilniť vplyv tých Afgancov, ktorí sú rozhodnutí uprednostňovať širšie záujmy ľudí nad záujmami úzkej skupiny a maximalizáciou zisku. Výzvy, ktorým Afganistan čelí, sú znepokojivé. Šanca na pokrok je teraz prinajlepšom priemerná.

Ale vzhľadom na to, čo je pre medzinárodné spoločenstvo v Afganistane v stávke, je pre Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo nevyhnutné využiť všetky zvyšky svojho vplyvu nielen na posilnenie afganských bezpečnostných síl, ale aj na podporu lepších spôsobov vládnutia v Afganistane.