Omeškaný zákaz

Pravda, Marián Repa | 18.09.2012 22:00
Po piatich dňoch prohibície v Česku urobila slovenská vláda to, čo mala urobiť hneď, ako škandál s metanolom prepukol – zakázať dovoz alkoholu od našich západných susedov. Nestáva sa často, aby výroky ministra Jahnátka stáli za povšimnutie, ale teraz to povedal úplne presne: „Musíme chrániť občanov aj pred ich vlastnou nezodpovednosťou.“ Zdá sa, že prípad priotrávených Prešovčanov bol pre vládu dostatočným varovaním.

Nedá sa totiž nijako vylúčiť, že popri kvalitnom značkovom alkohole k nám prúdi aj obrovské množstvo veľmi pochybných destilátov. A je ich oveľa viac než toho značkového. Nečinnosť by sa v danej situácii rovnala spolupáchateľstvu. A to si nemôže dovoliť nik.

Čierny Peter je teraz v rukách Prahy. Dokiaľ si tamojšia vláda neurobí s alkoholom doma poriadok, nie je dôvod prijaté prohibičné opatrenia meniť.

Za zamyslenie však stojí to, že vývoz alkoholu nezakázali sami Česi. Po utŕženej hanbe by to bol logický a preventívny krok. Ak sa český minister zdravotníctva Leoš Heger pred kamerami ospravedlňoval majiteľom liehovarov a prevádzkovateľom pohostinských zariadení za zmarený zisk, tak mal byť český kabinet rovnako dôsledný aj smerom navonok. Pri existencii voľného trhu je skôr malý zázrak, že sa smrteľné prípady ešte nevyskytli aj niekde v zahraničí.

Je jasné, že peniaze z predaja alkoholu sú pre štátnu kasu dôležitým zdrojom príjmov, ale ak sa celá diskusia točí najmä okolo toho, aký výpadok to prinesie pre štátny rozpočet, a 22 obetí a desiatky postihnutých akoby boli len štatistickou položkou vo veľkej súvahe, niečo nie je v poriadku.

Nemusíme hneď ľudí nebádať k úplnej abstinencii, metanolová kauza však upriamila pozornosť aj na kultúru pitia u nás. A nejde len o existenciu lacných „nalievární“ a staničných bufetov, kde si mnohí po práci radi „na stojáka exnú zopár panákov“. Problém je oveľa hlbší.

Podľa štatistiky Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2011 v objeme skonzumovaného alkoholu na jednu osobu sa nijako zásadne nelíšime od ostatných krajín EÚ. Čím sa však výrazne z európskeho ba i stredoeurópskeho rámca vymykáme, je práve konzumácia tvrdého alkoholu. Ten predstavuje až 49 % z celkovej spotreby. Toľko tvrdého nevypijú ani Maďari, ani Česi, ba ani Poliaci.

Obľuba pálených trúnkov nás teda radí medzi východoeurópske vodkové veľmoci, akými sú Ukrajina a Rusko, kde je obľuba destilátov len o málo väčšia ako u nás. Tento východný vektor čo-to o nás napovedá. Zákaz dovozu alkoholu z Česka je preto viac než opodstatnený.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ