Neférová krajina

Výsledky sú tristné, aj keď v štáte, ktorý vznikol, aby umožnil beztrestne rozkradnúť štátny majetok, by zas nemali prekvapiť. Osemdesiatpäť percent slovenských respondentov sa prihlásilo k výroku „väčšina benefitov z nášho systému ide k pár ľuďom“. Iba šesť percent sa priklonilo k téze „ekonomický systém funguje pre každého férovo“. Spolu s Bulharmi je to najmenej spomedzi všetkých skúmaných krajín.

Pre cynika môže byť útechou, že k názoru, podľa ktorého zo systému profituje len úzka skupinka vyvolených, sa priklonilo až 90 percent Portugalcov, 89 percent Talianov a 86 percent Bulharov, takže Slováci sú s 85 percentami v tomto rebríčku až na štvrtom mieste. Hneď za nami sú Španieli (82 percent). Grékov do výskumu nezaradili, takže s celým PIGS-om sa, žiaľ, porovnať nevieme.

Neprekvapí, že za najférovejšie považujú svoje krajiny Švédi a Holanďania s 37, resp. 35 percentami – hoci aj tam ich viac ako polovica opýtaných považuje za neférové. Prekvapiť by nás mohlo, že dôvera vo férovosť vlastného štátu je oproti Slovensku viac ako dvojnásobne vyššia v Rumunsku (13 percent), Rusku (14 percent) a takmer trojnásobne vyššia v Turecku (16 percent).

Dá sa namietnuť, že tam majú iba viac ľudí, ktorí žijú v ilúziách a ešte stále nič nepochopili. To je celkom možné. V čase zberu údajov na Slovensku doznievala Gorila a desaťtisíce učiteliek, sestier, lekárov, poštárov, železničiarov a ďalších platiacich štátu dane z mesačnej almužny vo výške pár stoviek eur si mohlo denne čítať správy o tom, ako je ten istý štát bezostyšne drancovaný. Práve na jar prenikli do médií správy, ako „svojim“ rozdávali politické strany, ktoré považujú štát za svoje súkromné vlastníctvo.

Capo di tutti capi slovenského rozkrádania kedysi oponentom zvestoval: „Je po voľbách, zvyknite si.“ Od čias toho politika, čo mal len starú „korzičku“, sa vývoj na Slovensku nezastavil a dnes sa čulo rozkráda aj pred voľbami. Veď treba stihnúť, kým sa dá… Tak proletariát na jar 2012 pregĺgal čítajúc o hrdom odstupnom 178-tisíc eur pre Marcelu Hrdú zo Slovenskej pošty, o 170-tisícovom zlatom padáku Pavla Kravca zo Železničnej spoločnosti, o 135-tisíc eurách pre Jaroslava Paulického, 107-tisíc pre Pavla Tarcalu či 96-tisíc pre Pavla Ďuriníka z Cargo Slovakia. To spomínam len Vianoce, ktoré svojim zaslúžilým na jar usporiadalo vedenie KDH, menovite jeho predseda Ján Figeľ.

Iní si iste pamätajú výnosné obchody chlapcov z SDKÚ so štátnou platinou, mastné padáky politických nominantov na stoličkách v Košickej teplárenskej a iné beztrestné rabovačky, na konci ktorých sú bohatí vyvolení a štát ešte chudobnejší. Dúfajme, že ďalší krok na tejto ceste bude „národný“ futbalový štadión aspoň za 50 miliónov eur.

Nakoniec sa človek môže čudovať, že férovosti slovenského štátu verí až 6 percent obyvateľov – veď súčet všetkých straníkov Smeru, SDKÚ, KDH, Mostu-Híd a ďalších stálic partajného neba nie je ani jedno percento populácie. Na druhej strane 5 percent, čo stále nepochopili, kde žijú, plus 1 percento vyvolených, čo vedia veľmi presne, že žijú v raji beztrestného rozkrádania, je dohromady presne oných 6 percent veriacich.