Trinásti za dedinou

Argument, že ani jeden z našich poslancov nie je členom tohto výboru, neobstojí. Mohli sa na ňom zúčastniť ako radoví členovia, aj bez hlasovacieho práva, ale slovenský postoj tam rozhodne zaznieť mal. Nechať druhých rokovať spôsobom o nás, bez nás, je prinajmenšom trochu čudné… Rovnako neobstoja ani reči, že takýchto petícií sú v parlamente ročne stovky. No a čo? Koľké z nich sa týkajú priamo Slovenska?

Tvrdenie, že najväčšími nepriateľmi Slovákov sú si Slováci sami, možno vyznieva veľmi príkro, no žiaľ, stále sa presviedčame, že vo svojej podstate je pravdivé. Vyjadruje našu laxnosť a pasivitu.

Nepomôžu nám vatry zvrchovanosti ani búšenie sa do pŕs, len každodenná „drobná práca“. Toto bola ideálna príležitosť vyjadriť svoj postoj.

Aj keď naši politici na európskej úrovni majú tendenciu skôr sa k niekomu pridať, ako prichádzať s vlastnými iniciatívami, v istých okamihoch by mali prevziať zodpovednosť, najmä keď ide o „našu“ vec.

Ich nečinnosť je v tomto prípade neospravedlniteľná. Veľa sa o nej hovorilo už v predchádzajúcom volebnom období. Prečo by sme ich mali platiť za ich nečinnosť?