Povodne vystriedalo sucho

Pavel Matejovič, klimatológ | 23.09.2012 22:00
Pred dvoma rokmi trápili Slovensko povodne. Dnes máme opačný problém – od augusta 2011 sme konfrontovaní so suchom, ktoré začína spôsobovať vážne problémy. Je medzi týmito dvoma extrémami nejaká súvislosť?

Striedanie suchších a vlhkejších období je súčasťou prirodzenej premenlivosti klímy. Veľmi suché roky sa v strednej Európe vyskytovali napríklad v polovici 19. storočia a v rokoch 1867–1871 dokonca vyschlo aj plytké Neziderské jazero. V 20. storočí sa stalo povestným povojnové sucho v roku 1947. Extrémne suchá sa na Slovensku vyskytli aj celkom nedávno – v rokoch 2000 a 2003. V roku 2003 v Kravanoch nad Dunajom spadlo za 12 mesiacov len 281 mm zrážok (normál je 516 mm), čo je zatiaľ najsuchší rok v histórii od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území.

Tento rok spadlo v Hurbanove od januára do dnešného dňa zatiaľ asi 300 mm zrážok. K tohtoročnému suchu však treba ešte prirátať aj veľmi suchú jeseň z roku 2011 a vlastne celý vlaňajší rok, keď za celý rok spadlo na hurbanovskej stanici len 322 mm zrážok. Len na porovnanie – za celý rok 2010, ktorý bol, naopak, najvlhkejším rokom v histórii meteorologických pozorovaní na našom území, v Hurbanove spadlo až 977 mm zrážok.

Sucho však nespôsobuje len nedostatok zrážok, ale umocňuje ho aj vysoká teplota vzduchu. Toto leto bolo na Slovensku druhé najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní (najteplejšie bolo leto 2003) a veľmi teplá bola aj jar. Vyššia teplota vytvára podmienky na intenzívny výpar zo zemského povrchu, čím sa zväčšuje tzv. výsušný efekt atmosféry. Ak je vo vegetačnom období teplota vzduchu približne o 1 °C vyššia, na udržanie primeranej vlhkosti pôdy na nížinách Slovenska je potrebné, aby spadlo za rok asi o 100 mm viac zrážok. V prípade, že sa túto jeseň výdatnejšie zrážky nevyskytnú, potom za dva uplynulé roky môže na nížinách juhozápadného Slovenska v skutočnosti chýbať až okolo 600 litrov vody na štvorcový meter.

Niet pochýb, že tieto javy sú aj dôsledkom globálnej klimatickej zmeny, ktorá prebieha rýchlejšie a sprevádzajú ju extrémnejšie prejavy počasia, ako sa pôvodne predpokladalo. Príkladom je situácia v Arktíde, kde bol pozorovaný veľký úbytok plávajúceho morského ľadu. Jeho plocha dosiahla v auguste najnižšiu hodnotu od začiatku systematických družicových pozorovaní. Počasie v Arktíde ovplyvňuje atmosférické procesy na celej severnej hemisfére.

Arktída je totiž zásobárňou studeného vzduchu, ktorý je dôležitý na vznik tlakových níží v miernych zemepisných šírkach. Ak sa v tejto oblasti vzduch viac ohreje, teplotné rozdiely medzi vyššími a nižšími zemepisnými šírkami sa zmenšujú a tvorba tlakových níží je menej intenzívna. Rovnako sa to týka aj stredomorských tlakových níží, ktoré zásobujú vlahou najmä južné Slovensko. V prípade, že sem studený vzduch zo severu neprenikne, tlakových níží tu vzniká menej.

Naopak, dominantnejší vplyv na počasie v strednej a južnej Európe získava azorská tlaková výš, ktorej hrebeň sa vysúva hlbšie na severovýchod a „vytláča“ tak dráhu tlakových níží a frontálnych systémov do vyšších zemepisných šírok. Tomu zodpovedá aj rozloženie zrážok v oblasti Európy – na Britských ostrovoch a v Škandinávii bolo toto leto miestami až veľmi vlhké. Aj tieto zmeny cirkulačných procesov sú jedným z dôsledkov klimatickej zmeny.

Klimatológovia už minimálne dve desaťročia upozorňujú, že klimatická zmena okrem iného bude zvýrazňovať časovú a priestorovú nerovnomernosť v rozložení zrážok. V praxi to znamená, že sa budú čoraz častejšie striedať obdobia s vysokými úhrnmi zrážok, keď v krátkom čase môže spadnúť veľa vody, s dlhšími obdobiami, keď bude prevládať sucho. Posledné roky tento predpokladaný trend len potvrdzujú.