Bez vďačnosti

Tieto otázky mohli zaznieť v niektorej z televíznych diskusií, v ktorých sa minulý týždeň debatovalo o prioritách práce nového splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka. Ale nezazneli. Hybnou silou splnomocnencových priorít totiž nie je otázka dôstojného života. Ich hlavný zámer vystihol redaktor Peter Bielik, keď vo štvrtok uviedol nového „splnomocnenca pre Rómov“ ako človeka, ktorý sa „rozhodol uľahčiť Smeru prácu v oblasti neprispôsobivých komunít“.

Facka, ktorú nositeľ novinárskych ocenení dal stotožnením rómskeho a neprispôsobivého desaťtisícom Rómov na Slovensku, ešte bolí. Veď nový splnomocnenec sa proti tomu zabudol ohradiť a minister vnútra Robert Kaliňák urážku zdupľoval tvrdením, že „neprispôsobivosť“ sa netýka „len Rómov, to je o všetkých neprispôsobivých alebo čo sú na dávkach v rôznych podobách“. Minister informoval, že na prísnejší prístup k „neprispôsobivým“ mu dali mandát predstavitelia obcí a miest, ktorí od vlády žiadajú tvrdšiu politiku v tejto oblasti a lepšiu vymožiteľnosť práva pre „tých slušných“.

ZMOS je dôležitý sociálny partner v Rade solidarity a rozvoja, mnohí veria, že jeho návrhy sú dobre zasadené do životnej praxe a hlas ZMOS-u, ktorý pretláča pomenovanie neprispôsobivý, je azda hlasom ľudu. V sociálnodemo­kratickej hlave by však mala blikať kontrolka.

Primátori a starostovia tlmočia predsa v prvom rade hlas miestnej vrchnosti a o ich znalosti života tých najchudobnejších sa dá pochybovať. K opatrnosti voči ideám ZMOS-u nepriamo vyzýva aj webová stránka organizácie, na ktorej nenájdete žiadne analýzy, o ktoré sa rozhodnutia a odporúčania tohto sociálneho partnera opierajú.

Televízne debaty ukázali, že minister Kaliňák nepodľahol len stigmatizujúcej optike ZMOS-u, ale sa aj zbratal s Pollákom, Igorom Matovičom a Ľudovítom Kaníkom. Svorne pritakávali tézam, že v tejto krajine nič nemôže byť zadarmo, ani sociálne dávky, že v niektorých oblastiach je systém prištedrý a musí platiť klasická linka „má dať – dal“ a že pracovať sa oplatí.

Ani právnické vzdelanie nezabránilo Kaliňákovi hodiť ľudskoprávne záväzky k občanom cez palubu a o systéme sociálnej pomoci hovoriť v štýle programového vyhlásenia druhej Dzurindovej vlády ako o problematickom vzťahu medzi slušnými občanmi – daňovníkmi a ich susedmi, ktorí žijú na ich úkor a bez patričnej vďačnosti.

>Súčasná vláda nemusela robiť pri obhajobe sociálnodemokra­tických ideálov kompromisy. Mala možnosť pokúsiť sa o ľudskoprávny obrat v pohľade na sociálne a verejné výdavky. Diskusie o činnosti nového splnomocnenca pre rómske komunity zatiaľ ukázali, že historická príležitosť nebude využitá.