Úradnícke hranty a granty

Putovanie Slovenska k vede pripomína púť zakliatou krajinou, no o rozprávku pritom nejde. Skôr o najdrsnejšiu skutočnosť. Nedostatočné financovanie odkazuje pútnikov do sféry čistej lásky, teda k vedeckému mysleniu a asketickému spôsobu života. Vedec, podľa všeobecného politického presvedčenia, jednoducho ľúbi bádať, čo mu stačí.

26.03.2009 12:00
debata

Ak sa aj občas prisunú nejaké peniaze, treba tento proces skomplikovať, aby sa ušetrilo, teda úradníckou novotou. Najnovšie napríklad tzv. „verejnou vstupnou oponentúrou“ grantu VEGA. Vedúci projektu sa musí zúčastniť aj so všetkými riešiteľmi na zasadnutí „oponentskej rady“. Tú si sám zostaví, zvolá, zorganizuje a zabezpečí. To znamená zoženie dvoch oponentov „odtiaľto“, dvoch „odinakiaľ“, časovo i miestne ich zosúladí s prorektorom (prodekanom) VŠ, ktorý musí byť predsedom. Pripomienky zasadnutia zapracuje a – aby sme si užili trochu úradníckeho argotu – sám „zabezpečí spracovanie a zápis záverov oponentskej rady, ktoré podľa pokynov v elektronickom formulári priloží k žiadosti o nový projekt VEGA“.

Nuž, ak má každý z účastníkov aj svoj projekt, je ľahké si predstaviť celý cirkus už vopred. Aj množstvo zbytočných ciest, hodín či dní, veď „zaplatiť“ to možno iba „protislužbou“, čo je nepochybne príspevkom k boju proti korupcii. Každý si vie predstaviť aj mladých vedcov, ktorí zháňajú a takpovediac synchronizujú prorektorov či profesorov. Úradníkov vedie iba láska k vede a vlastne často iba vďaka nim vyzerá veda taká „pomilovaná“.

Môj návrh na zlepšenie je jednoduchý. Na ministerstve školstva bude pred oddelením vedy vytvorený malý vstupný otvor, kadiaľ uchádzač o vedecký grant bude môcť prejsť iba štvornožky, to znamená po kolenách a s patrične úctivým výrazom. Minister školstva, sediac na tróne vykladanom perleťou, jantárom a štátnymi vyznamenaniami, príchod vedeckého uchádzača zhodnotí ako rímsky cisár palcom otočeným nahor alebo nadol.
Vedec po tomto zhodnotení pobozká ministrovi ruku a cúvajúc, aby neukazoval neslušné časti tela ani iné neslušné gestá, ktoré zakazuje aj vyhláška o cestnej premávke, sa vzdiali. Úradník, ktorý je pravou rukou ministra (t. j. pravdepodobne Mgr. Jozef Maculák, riaditeľ odboru vedy a techniky na vysokých školách – teda asi otec a tútor oných podnetných a nových myšlienok), urobí do spisov kvačku a bude to. V dňoch „grantovania“ bude na chodbách ministerstva znieť nepretržite vedecko-duchovná pieseň „Ach minister môj, aké radostné je pre Teba žiť“!

debata chyba