Pred zrakmi užasnutých divákov zostala narazená o podvozok, predné aj zadné kolesá bez opory, a nemohla sa pohnúť. O chvíľu prišlo nákladné auto, celú scénu zakrylo a až potom personál obriu limuzínu, ktorá má vydržať raketový útok, aj jadrovú vojnu, milosrdne vyslobodil.
V medzinárodných vzťahoch ide teraz šéfovi Bieleho domu o to, aby sa, obrazne povedané, vyhol podobnej situácii. Spojené štáty sú obrou, ťažkou superveľmocou, ktorá si nie vždy nájde tú najlepšiu cestu vpred.
Obamova cesta po svete – po rokovaniach v Európe zamieri do Ázie – má byť výrazným predelom. Ešte z Washingtonu podporil palestínske nároky na samostatnosť podľa hraníc spred roka 1967. Oznámenie prichádza v čase, keď je islamský svet v pohybe. K demografickej bombe, veď arabské štáty majú veľké množstvo nezamestnaných mladých ľudí, sa koncom minulého roka pripojili vysoké ceny potravín a bola z toho reťaz revolúcií. Veľa sa deje aj v nearabskom svete. Pakistan v uplynulých dňoch oznámil, že si praje, aby Čína na jeho pobreží vybudovala námornú základňu a vyjadril snahu o zvýšený nákup čínskych zbraní.
Obraz USA sa v rozvojovom svete za posledné polstoročie prudko zmenil. Keď ešte počas suezskej krízy v roku 1956 dali USA po prstoch Británii, Francúzsku a Izraelu pri ich útoku na Egypt, zostávali vnímané ako protikolonialistická veľmoc par excellence. Potom prišiel Vietnam, intenzívna pomoc Izraelu v jeho nelegálnych záberoch území a podpora diktátorov v Južnej Amerike či ultrakonzervatívnych režimov v arabskom svete. Agresívna politika aj za cenu obrovskej nepopularity.
Čo sa od roku 1956 zmenilo? Dve veci. Po prvé, nárast moci vojensko-priemyselného komplexu, pred ktorým varoval vo svojom rozlúčkovom prejave Dwight D. Eisenhower. Zahraničnú politiku USA ovláda prezident a používa najmä vojenskú moc. V západnom svete ide o výnimočnú situáciu. Od roku 1973 musí síce prezident do 60 dní od nasadenia vojakov dostať aspoň dodatočný súhlas Kongresu, ani to sa však vždy nedodrží. Príkladom bude zrejme aj Líbya, kde tento týždeň letectvo USA nasadzuje vrtuľníky Apache na ničenie pozemných cieľov, ale Kongres o súhlase podľa všetkého rokovať nebude.
Po druhé, od druhej svetovej vojny sa americká ekonomika stala mimoriadne závislá od dovozu ropy. Import tohto lacného energetického zdroja, ktorého ťažba nepodlieha odborom a ktorý sa dá veľmi výhodne zdaniť, sa stal hitom pre všetky západné vlády. Európa však energetickú krízu znesie lepšie ako USA. Tam by väčšie zdraženie viedlo k zrúteniu realitného trhu. Obydlia sú roztrúsené na obrovské vzdialenosti a alternatívnej dopravy niet.
Spojené štáty si celkom určite zachovajú rozsiahlu vojenskú prítomnosť v celom južnom páse Ázie. Prezident Obama je však celosvetovo populárnejší ako jeho predchodca. Amerika navyše zostáva symbolom demokracie a konzumného kapitalizmu. Preto sa ide pokúsiť o ofenzívu šarmu, ktorá by mohla mať kódové označenie „nežný obor“.