Hĺbavo prikývol: „Kedysi to bolo jednoduché. Nemci chceli mať diaľnice. No chceli mať aj svojich nemeckých občanov v Čechách, Grécku, Sovietskom zväze a inde. Niektoré štáty v tom dodnes nachádzajú inšpiráciu. Prečo by nie aj my? My sme sa však rozhodli využiť pri budovaní diaľnic vedu.“
Nadchlo ma to: „To je úžasné! Nové pevnejšie materiály, revolučné konštrukcie?“
„Ale kdeže! Iba sme peniaze na vedu presunuli na stavbu diaľnic.“ Asi je na mne vidno, keď nechápem. Preto to vysvetlil: „Veda má v podstate dve stránky – ideovú a materiálnu. Pozreli sme sa, či odobratie peňazí ohrozí Teologický ústav Slovenskej akadémie vied. Neohrozí. Nijaký tam nie je. Čiže skutočná veda si aj tak zachová svoju kresťanskú čistotu. Potom je tu materiálna stránka. SAV má pár celkom fajn budov v meste aj zámok v Smoleniciach. Ak nebude mať peniaze, predá ich. Ak chcú prežiť, už sú fakticky naše! Ako PKO!“
„Viete, ale aj taký boľševik, akým bol Lenin, v čase hladu zabezpečoval žrádlo pre experimentálnych psov vedca I. P. Pavlova!“ nedalo mi.
„Nuž zoberte to potom tak, že my sme takto, obrazne povedané, psom zabezpečili samotného Pavlova. Ak sa vedci vzchopia a niečo vyskúmajú – pri súčasnej finančnej diéte – tak sme mali pravdu. Ak nie, tak sme ju mali tiež. Je to logické. Budú vám blúzniť o kultúrnych hodnotách, no každý vie, že aj posledná moderátorka je krajšia ako had alebo film Krížnik Potemkin. Ľudia si vôbec nekladú otázku, či majú diaľnice nejaký význam v osobnom živote. Ide o mravné rozhodnutie. Pre mňa nemajú!“
Zarazilo ma to: „Nuž aby ste sa dostali domov na východné Slovensko, asi diaľnicu potrebujete.“
Pousmial sa: „Mám tam iba trvalý pobyt, no bývam v Blave. Beriem však slušný príplatok za dochádzku. Ubezpečujem vás, že po diaľnici takmer vôbec nejazdím!“