Viedeň nie je Bratislava

Posledný marcový deň Bratislava schválila rozpočet, z ktorého vyplynulo, že mesto dnes nemôže financovať žiadny rozvoj. O deň nato navštívil Bratislavu primátor Viedne Michael Häupl, aby vysvetlil, ako to robia, že ich mesto poskytuje svojim obyvateľom najvyššiu kvalitu života na svete. Pre korektnosť treba uviesť, že Viedeň hospodári s rozpočtom, ktorý je 11-krát väčší ako bratislavský. Tento vesmírny rozdiel však nie je to jediné, čo naše metropoly odlišuje.

18.04.2011 07:28
debata (4)
Bratislavská radnica na Hlavnom námestí. Foto: Branislav Benčat
radnica, Bratislava Bratislavská radnica na Hlavnom námestí.

Viedeň totiž môže bez prikrášľovania slúžiť ako čítankový príklad toho, ako má správa vecí verejných vyzerať. Či hovoríme o najhustejšej sieti MHD na svete, alebo o 1100 kilometroch cyklotrás, o 100-tisíc nových parkovacích miestach, o najbezpečnejšom meste EÚ v oblasti dopravy, alebo o vzťahu k prírode. Polovicu mesta pokrýva zeleň a 30 percent je chráneným prírodným územím, pitnú vodu chráni pred privatizáciou mestská ústava.

Funguje tam ekologické verejné obstarávania a motivačné schémy pre súkromný sektor. Podporuje sa vybavovanie bicyklov elektromotormi. Nedávno sputili novú elektráreň na biomasu. Majú najväčšie sídlisko s energeticky pasívnymi domami v EÚ, projekty obytných štvrtí bez áut. Polovica detí využíva mestské, cenovo dostupné jasle a škôlky, ktoré sú pre 45-tisíc detí zo sociálne slabších rodín bezplatné, pritom v týchto zariadeniach je 50-percentný podiel biostravy. Mesto finančne podporuje sociálne znevýhodnených občanov pri prístupe ku kultúre.

Skrátka Viedeň zdvojnásobila výdavky na verejné služby a paralelne znížila svoju zadlženosť o polovicu. Tento paradox vysvetľuje zásadná komparatívna výhoda hlavného mesta. Pádom železnej opony sa stalo obchodnou bránou západného sveta do východnej Európy, pracuje tam 300 centrál nadnárodných spoločností pre strednú a východnú Európu. Čo to znamená pre hrubý domáci produkt, kúpnu silu a ľudský kapitál, je zrejmé.

Viedeň je historicky bohaté mesto, ktoré svoju prosperitu systematicky rozvíja aj výraznou podporou inovatívnych odvetví, výdavky na výskum a vývoj sa strojnásobili. Na jednej strane silná podpora konkurencieschop­nosti a zdravé financie, na druhej zásadné odmietanie trendu privatizácie verejných služieb. Naopak, ich významný rozvoj, to je schéma, ktorou desaťročia sociálnodemokra­tickí primátori riadia mesto, zjavne viac ako úspešne.

Filozofiu prístupu k verejným službám asi najplastickejšie ilustruje bývanie. Objem podpory bývania sa za 15 rokov strojnásobil a dnes je polovica bytového fondu mesta, približne pol milióna bytov, v obecnom alebo družstevnom vlastníctve. Polovica Viedenčanov teda býva v nájomných bytoch, pričom v 40 percentách bytov sa limituje nájomné, s nižšou cenou ako v iných mestách Rakúska. Čo to znamená pre dostupnosť bývania, mobilitu pracovnej sily, podmienky zakladania rodín či sociálnu situáciu ľudí ako takú, ale aj ich kúpnu silu a jej dôsledky pre ekonomiku mesta a ako je to neporovnateľné s ponovembrovým trendom na Slovensku, kde každý musí mať nevyhnutne vlastný byt (lebo inak sa nedá), netreba vysvetľovať nikomu, koho každý mesiac „poteší“ splátka hypotéky.

Je až neuveriteľné, že slovenský volič, dennodenne utvrdzovaný v tom, že politika ako služba verejnosti je jav z kategórie UFO, má „za dverami“ živý príklad, že to môže fungovať aj úplne inak. Efektívne, udržateľne a na prospech ak nie všetkých, tak drvivej väčšiny.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba