Jeho líder Robert Fico vie síce bojovať s protivníkmi, ale výzvou preň bude verejná mienka. Aj keď sa Smeru podarí prijať systémové opatrenia na posilnenie sociálnej súdržnosti spoločnosti, napr. zavedenie progresívneho zdaňovania alebo posilnenie štátnej kontroly nad zdravotníctvom a penzijným systémom, všetka nespokojnosť s očakávanými nepopulárnymi škrtmi vo verejných výdavkoch sa bude sústreďovať naň. Nebude čeliť iba výzvam sprava, ale aj možnej kritike zľava.
Zdá sa, že Robert Fico si uvedomuje, že najbližší vývoj v Európe si vyžiada širší konsenzus v spoločnosti tým skôr, že aj napriek získaným mandátom nemá podporu ani polovice voličstva. Aj preto popri snahe rozptýliť obavy z opakovania budapeštianskeho scenára ponúka porazeným okrúhly stôl. S rozdelením spoluzodpovednosti však v dôsledku volebných výsledkov počítať nemôže.
Nadpolovičná väčšina však v slovenskej politike vyvoláva priam atavistický reflex kolonizovať všetky štátne štruktúry, počnúc štátnou správou a silovými zložkami, končiac štátnymi podnikmi, verejnými zákazkami a verejnoprávnymi médiami. Odstrašujúcim príkladom pre Smer by však mala byť nielen medzinárodná diskreditácia Orbánovho režimu, ale aj kauza Gorila. Ak korupčné správanie a arogancia moci prekročia únosnú mieru, môže to aj na Slovensku otriasť legitimitou politických špičiek prakticky zo dňa na deň. Napokon aj otras po zverejnení spisu Gorila nepriamo pomohol Smeru k bezprecedentnému víťazstvu. Smer si musí uvedomiť, že súčasťou programu sociálneho štátu je aj eliminácia rizík korupčného správania, ktoré v konečnom dôsledku znevýhodňuje sociálne slabšie vrstvy.
To by mal mať na pamäti Smer, aby o štyri roky nezopakoval debakel pravice. Pokušenie moci bude násobené tlakom tých, čo si budú chcieť zásluhy o volebné víťazstvo privlastniť, ako aj tých, čo budú mať v samotnej strane rozličné názory, ako volebný úspech využiť. V strane zatiaľ programová diskusia neprebehla práve vzhľadom na očakávanie volebného úspechu.
Výzvy čakajú aj budúcu opozíciu. Jej nový líder KDH z hľadiska voličských preferencií stagnuje a za svoju pozíciu vďačí iba zázraku v podobe oslabených SDKÚ-DS a SaS. Kauzy Gorila a Sasanka umožnili zabudnúť na ich vlastné kauzy. Reálnym víťazom na pravici sú vyzývatelia doterajších lídrov KDH a SDKÚ-DS Daniel Lipšic a Lucia Žitňanská, ale aj Igor Matovič ako muž bez politickej minulosti a vládnej zodpovednosti. To mu umožní ďalší rast preferencií. Jeho klub však vynesie do politiky viacero nezávislých poslancov, očakávané personálne a možno aj organizačné turbulencie na pravej strane politického spektra môžu vygenerovať aj ďalších, čo môže vytvoriť predpoklady na ústavnú väčšinu. Napokon know-how na „nezávislých“ získali nedávno napr. niekdajší poľský premiér L. Miller (2001 – 2005) a pred rokom 2002 aj M. Dzurinda.
Neúspech SNS a SMK potvrdil, že prioritou slovenskej spoločnosti nie je národnostné napätie. Pred prílišným optimizmom však varuje, že desatiny percenta, ktoré chýbali SNS, dostala Anna Belousovová a SMK vedie nad Mostom-Híd medzi maďarským obyvateľstvom v Komárne, vo Veľkom Krtíši, v Rimavskej Sobote i v Medzibodroží. Výzvou je teda aj ponúknutie pracovnej i kariérnej perspektívy maďarskej mládeži na Slovensku.
Voľby potvrdili neúspech politiky založenej na vyčleňovaní a prehlbovaní konfliktov na sociálnom i národnostnom základe. Ak Smer môže, povedané piesňou Roberta Opatovského, nezvládnutie výziev vyplývajúcich z úspechu spáliť, pravica bude musieť reflektovať, že úspešnejšou bola tá jej časť, ktorá hovorila o potrebe sociálnejšej alternatívy doterajšej politiky. Po neoliberálnom konsenze, ktorý v strednej Európe posledné dve dekády akceptovala a spoluvytvárala aj postkomunistická ľavica, sa zrejme rysuje nový konsenzus, ktorého výsledkom bude zvýšenie zodpovednosti vyšších vrstiev a veľkých podnikateľských skupín za súdržnosť spoločnosti.