Z lodného denníka

Vlajková loď slovenského lesníctva – štátny podnik Lesy SR - v posledných rokoch blúdila. Náraz na útes bol len otázkou času. Stalo sa tak 24. júna 2009, keď statočný postoj jej komunikačného odboru a môj otvorený list vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi vyvolali silné vlnobitie. Na verejnosť vyplavilo veľa zla, o ktorom sa vo firemných vodách vedelo a – mlčalo.

30.08.2010 09:29
debata

„Nežná zelená“ prekročila hranice podniku, oslovila lesnícku obec a svojou spontánnosťou vzbudila záujem verejnosti. Jej odkaz bol jasný: lesníci odmietajú byť stádom hnaným politickými zločincami, ktorí si z podniku urobili tlačiareň na špinavé peniaze, zájduc aj za posledný horizont slušnosti a morálky.

Ekonomické drancovanie podniku nadobudlo také rozmery, že obavy z masového protestu lesníkov nemohol nepociťovať ani Robert Fico. A tak premiér v deň nášho podania trestného oznámenia a zároveň aj pokusu navštíviť ho na Úrade vlády SR, rozhodol o odvolaní vedenia podniku a zrušení dvojmiliardovej pôžičky, ktorú mu minister Becík nezmyselne (pre koho ako…) vnucoval.

Pokračovanie potom bolo rýdzo revolučné. Po abdikácii generálneho riaditeľa a stiahnutí ministra a ich nahradení figúrami s navlas rovnakou krvnou skupinou, boli konečne „odídení“ tí, ktorí to všetko zavinili. Teda my, čo sme svoj vzťah k podniku naivne a nezištne povýšili nad vlastný strach. A opäť bol pokoj.

Ktovie na akých útesoch by sa bola lesnícka loď pred definitívnym potopením ešte pootĺkala, nebyť výsledkov volieb. Poverený generálny riaditeľ Igor Viszlai začal konať, a hoci padli ešte len prvé hlavy, zdá sa, že odhalených prípadov porušenia zákonov morálky, lesa i štátu bude veľa. Je to smutné i dobré zároveň. Smutné preto, lebo úpadok, ktorý nastal v podniku, likvidoval jeho podstatu, ponižoval zamestnancov a vytváral pocit beznádeje.

Dobré preto, lebo sa ukazuje, že lesníci majú schopnosť na chyby nielen poukázať, ale v slušnejších politických časoch ich aj naprávať. Treba však byť dôsledný. Tí, čo zlyhali, musia z podniku navždy odísť. Nie za trest, lebo hanba, ktorá ich bude ešte dlho sprevádzať, by im azda bola aj dostatočným trestom.

Musia odísť preto, aby neprekážali tým, ktorí vedia a chcú pracovať, hoci i s chybami, ale poctivo, pre štátne lesy našej krajiny. No musia odísť najmä pre pamäť! Aby si celá posádka, no predovšetkým tí, ktorí sa v budúcnosti postavia na kapitánsky mostík, mohli tento poučný príbeh v prípade potreby pripomenúť. Lebo pokušenie bude existovať stále.

Vlajková loď slovenského lesníctva má dnes historickú možnosť vplávať do mora lesníckej pokory, ľudskej slušnosti a ekonomickej prosperity. Nebude to však zadarmo. Posádka musí napnúť plachty aj za cenu krvavých mozoľov. Dobrý vietor nebude viať navždy a búrky sa jej ani v budúcnosti nevyhnú. Ak ich chce úspešne prekonávať, treba na hlavný sťažeň mimoriadne vysoko vyvesiť tri vlajky: Čestnosť. Odbornosť. Výkonnosť. Inak bude hroziť, že sa premení na Bludného Holanďana.

debata chyba