Zrejme ho vymenovali v rozpore so zákonom, keďže v čase, keď vláda akceptovala jeho nomináciu, bol ešte členom Dozornej rady FNM. Viesť verejný úrad a zároveň robiť nad ním kontrolu je naozaj čudné. Aj keď išlo len o niekoľko hodín.
O ľuďoch v tejto inštitúcii by sa pokojne dal nakrútiť seriál. Stačí si zaspomínať na časy, keď ju viedol Štefan Gavorník. Privatizácie prinášali jeden prešľap za druhým. Vladimír Mečiar to až pred koncom svojej politickej kariéry priznal s tým, že sa čudoval, prečo mu o tom nepovedali… Vplyv Ivana Mikloša z SDKÚ na fond bolo zase vidno cez osobu Anny Bubeníkovej počas Dzrurindových vlád a doznieval za éry Ivety Radičovej, keď Bubeníková musela po prevalení kauzy Gorila odísť.
O dobrej nominácii zďaleka nemohol hovoriť ani Robert Fico, keď za svojej prvej vlády dal na fond Vladimíra Kocoureka. Sprevádzali ho predražené a zbytočné nákupy a podivné rozhodnutia.
Problematicky vymenovaný Bačík nie je v tomto smere typickou kauzou. Právna zápletka je trochu zložitejšia. Pochybnostiam sa však dalo vyhnúť. Stačilo, ak by vláda pri jeho vymenovaní odložila platnosť rozhodnutia o deň. Nedočkavosť ale spôsobila, že sa Bačík ocitol na dvoch navzájom nezlučiteľných kreslách.
Nejasnosti okolo zákonnosti tohto postupu vláda musí riešiť. Tváriť sa, že všetko je v poriadku, by bolo naivné. Netreba riskovať, že v budúcnosti sa objaví ktosi, kto Bačíkovo vymenovanie a všetky jeho rozhodnutia právne spochybní a bude žiadať štát o odškodnenie. Takých prípadov, keď bol štát zbytočne vyciciavaný, poznáme mnoho. Treba sa z nich poučiť.