Štyridsať percent černošských detí ho nikdy neochutná. Ani v prvých dňoch života. Je to dôsledok kombinácie reklamy na umelé mlieko a rozpadu akýchkoľvek tradičných prístupov k životu v celkovo rozpadnutých komunitách. Ale hlavne, v Spojených štátoch neexistuje materská dovolenka.
Pre bohatšie ženy to nie je problém. Čas doma si zaplatia z úspor či z platu manžela. No chudobní si výpadok príjmu nemôžu dovoliť. Takže matka s dieťaťom ide pracovať. Dojčenie na verejnosti je však tabu. Žena musí v práci svojho potomka kŕmiť sunarom alebo používať odsaté mlieko.
Vláda USA chce prijať legislatívu, ktorá by zaviazala zamestnávateľov poskytovať priestory na dojčenie. To sa zrejme nepodarí. Ďalším pokusom je teda aspoň znížiť cenu pumpičiek. Je to celé dosť čudné. Riešením obrovského komplexu problémov rodinnej politiky má byť to, aby pracujúca matka mohla dieťaťu strčiť do úst fľašu s odsatým mliekom a ďalej podávať zákazníkom hamburgery.
Biely dom sa však musí pokúsiť aspoň o niečo. Zlá výživa v dojčenskom veku je jedným zo základov zdravotných problémov v budúcnosti. Mimochodom, jedným z hlavných dôvodov prudko sa zvyšujúceho veku dožitia v minulom storočí bola najmä zlepšená výživa matky počas tehotenstva a dobrá starostlivosť o deti v najmladšom veku. Zdravé jednoročné dieťa sa stalo absolútnym základom zdravej populácie.
Dnes však hrozí, že pokrok dosiahnutý počas niekoľkých desaťročí sa začne strácať. Dôvodom je práve zlá výživa. A Spojené štáty predstavujú najvypuklejší problém. Pre stravovacie návyky chudobných Američanov. Obezita v chudobných regiónoch dosiahla šialené rozmery. A s ňou sú spojené vážne riziká. Najmä výskyt cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb. Tie povedú k tlakom na zdravotníctvo.
Okrem toho obezita prináša dôsledky i na osobnú výkonnosť. V sedavom zamestnaní, aké dnes dominujú, až tak neprekáža. Ale nie každé zamestnanie je také. Jedným z dôvodov, prečo americká armáda za posledné desaťročie začala prijímať žoldnierov a nedávno túto prax plne zlegalizovala (dovtedy z nich narýchlo urobili občanov), bolo, že sa zdravotný stav chudoby začal výrazne zhoršovať. Služba v armáde je typickým únikom mladých Američanov zo života v špirále biedy. No stopäťdesiatkilový vojak je v púšťach Iraku či v hornatom Afganistane nanič.
Ako sme na tom v Európe? Aj tu sa regulácia životného štýlu ako súčasť verejnej politiky konečne dostáva trochu do popredia. Príkladom je Veľká Británia, kde tiež rastie problémom s obezitou aj alkoholizmom.
Žiaľ, rozumné riešenia sa presadzujú len ťažko. Moc potravinárskych komplexov je obrovská. A odpoveďou je iba komplexná politika, ktorá bude okrem regulácie trhu podporovať aj informovanosť a priestor pre zdravý životný štýl každého jedinca. To je príliš zložité na mnohých politikov, ktorí požadujú hospodársky rast a dereguláciu. Ale bez zdravého obyvateľstva na riešenia mnohých ekonomických výziev budúcnosti môžeme zabudnúť.