Začať by sa malo už pri udeľovaní vodičských preukazov, kde by sa mali sprísniť požiadavky na začínajúcich vodičov, a teda aj zvýšiť dôraz na kvalitu výučby v autoškolách. „Bezpečnosť by jednoznačne zvýšila dôkladná príprava na kritické situácie, ktoré na cestách môžu nastať. Väčšina adeptov v autoškole dnes bežnú jazdu zvládne aj za nižší počet hodín, ako je predpísané. V kurzoch však nikto nevysvetľuje, čo robiť pri šmyku, hodinách či prejazdoch zákrut vo vysokej rýchlosti,“ hovorí dopravný analytik Jozef Drahovský. Podmienený reflex brzdenia je podľa neho v týchto situáciách natoľko silný, že vodiči ho prekonajú len opakovaným cvičením.
„Na to však dnes nie sú žiadne požiadavky ani podmienky. Neraz sa stáva, že cvičisko má lektor pomaly v záhrade,“ dopĺňa František Chmelár zo Združenia autoškôl Slovenska. Obaja by preto uvítali vyššie nároky pri udeľovaní vodičských oprávnení.
Motoristický novinár Alexander Štefuca tiež tvrdí, že pri prevencii sa prílišná pozornosť pripisuje rýchlosti jazdy. „Ak sa však pozrieme na štatistiky nehodovosti z posledných mesiacov, na prvých priečkach už nie je prekročenie povolenej rýchlosti, ale porušenie povinností vodiča,“ hovorí. Na cestách sa tak podľa jeho slov pohybuje množstvo vodičov, ktorí sú na šoférovanie nespôsobilí a ostatní sa im musia prispôsobovať. „Chýba tu preto najmä sledovanie správania vodičov v premávke,“ pokračuje.
Načatý trend „kultu rýchlosti“ podľa neho nezmení ani nový sadzobník pokút. „Pri vyššom prekročení rýchlosti môže byť dokonca výška pokuty rovnaká ako pri predbiehaní cez plnú čiaru. To je pritom fatálna chyba, pretože taký štýl jazdy je priamym ohrozením životov vodičov, pričom rýchla jazda na prázdnej ceste nikoho neohrozí“ vraví Štefuca. Presný sadzobník podľa neho robí z policajtov vyberačov pokút a uberá im z doterajšej vymoženosti poučovania a dohovárania vodičom.
Za nepriaznivý trend nehodovosti môžu podľa dopravného psychológa Zoltána Bojara zo Slovenského autoturist klubu aj podmienky na cestách. „Potrebné sú najmä investície do kvality a priepustnosti cestnej infraštruktúry prvej a druhej triedy. Na ich bezpečnosť sa totiž v porovnaní s diaľnicami zväčša zabúda,“ hovorí.
Problémy s vysokou nehodovosťou majú aj v zahraničí, mnohé krajiny proti nej bojujú ostrými kampaňami. Hoci na Slovensku sa zatiaľ neobjavili, dopravný psychológ ju považuje za jedno z vhodných riešení. „Drastická kampaň zobrazujúca nehody viedla napríklad v Austrálii k výraznému zníženiu počtu nehôd,“ poznamenal Bojar. Efekt však bol len dočasný. „Jednou kampaňou však nemožno osloviť všetkých vodičov, treba ju robiť cielene na jednotlivé skupiny vodičov,“ dodal.
Dôležité je podľa neho aj vedomie vodičov, že dopravní policajti chcú pomáhať a nie sekírovať. „Taký trend u nás už je, hoci nie všetci policajti to už vedia,“ dodáva.