Za ten čas sa zmenilo veľa. Obama dvakrát jasne zvíťazil vo voľbách a Clintonová si z neho už verejne nestrieľa. Americkému prezidentovi zase zošediveli vlasy a po štyroch rokoch pobytu vo Washingtone už vie, aká je sila i zodpovednosť najmocnejšieho politika sveta.
Slová nádeje však zostali. V inauguračnom prejave, popretkávanom odkazmi na Deklaráciu nezávislosti USA, americkú ústavu, slová Abrahama Lincolna či Martina Luthera Kinga Obama vyťažil maximum zo svojho neskutočného rečníckeho nadania.
Záber šéfa Bieleho domu bol široký a mimoriadne odvážny. Chce zaceliť potrhané vlákna sociálnej súdržnosti. Po zásadnej zmene v zdravotníctve už vidí reformu daňového systému i školstva. Amerika si podľa neho nesmie vyberať medzi starostlivosťou o seniorov a investíciami do budúcich generácií. Starostlivá vláda a systém sociálneho zabezpečenia nie sú zbytočné.
Spojené štáty musia viesť svet v boji proti klimatickým zmenám. Po desaťročí vojen budú oddané mieru, no vždy sa zastanú utláčaných. A prezident bude bojovať, kým nebude rovnosť príležitostí pre ženy, možnosť uzatvárať manželstvá pre homosexuálov či regulácia strelných zbraní.
Obamove slová vyvolali medzi jeho priaznivcami obrovské nadšenie. Sú presne tým, prečo ho volili. Dôverne ich poznajú. Nádej, zmenu a veľkolepé vízie od Baracka Obamu dostali už vo dvoch predvolebných kampaniach.
Jedna zmena tu však predsa len je. Pred štyrmi rokmi hovoril o poststraníckej politike, o konci červenej a modrej Ameriky, o tom, ako zákonodarcovia prekonajú rozdiely a spoločne Ameriku posunú vpred. ,,Spoločne" bolo aj kľúčové slovo pondelňajšieho prejavu. Obama ho ako refrén použil niekoľkokrát. Pán Bieleho domu však už rezignoval na zámer byť nadstraníckou hlavou štátu. Témy, ktoré odvážne Američanom predniesol, akoby čítal z manifestu ľavicového krídla Demokratickej strany. Ponuka na zmier zostala, no s jasným podtextom: tentoraz už nebudem brať ohľad a pôjdem tvrdo za svojím cieľom. Spojme sa a spoločne plňme moje ciele, odkázal prezident obom Amerikám.
Hoci je Obama veľmi silný v rétorike a schopnosti vyburcovať svojich verných, má aj veľkú slabinu. Vyvoláva priveľké očakávania. Možno to cítia aj jeho voliči, ktorí pred piatimi rokmi volili mierového prezidenta a dostali hlavu štátu, ktorá bez kontroly posiela na nepriateľov bezpilotné lietadlá, nezatvorila väznicu na Guantáname a nezrušila vojenské tribunály. Volili záchrancu ekonomiky, a dostali osempercentnú nezamestnanosť. Dali hlas hojiteľovi rán a stále žijú v čoraz rozdelenejšej krajine.
Hoci toho Obama dokázal veľa, zoznam nesplnených očakávaní je rovnako dlhý. Nie je to len jeho vina. Pomer síl v Kongrese sa nezmenil. A hoci sú republikáni zmietaní vo vnútornom súboji medzi umierneným a radikálnym krídlom, dokážu prezidentovi komplikovať život, najmä keď mnohé z jeho plánov si iba ťažko môžu osvojiť.
Ak chce Obama zanechať trvalý odkaz, posudzovaný podľa činov, namiesto slov z prejavov, čaká ho dlhá zákopová, opotrebovacia vojna. Pragmatická Clintonová ho varovala už pred piatimi rokmi: ,,Neexistuje žiadna čarovná palička, ktorou mávneme a problémy zmiznú."