U nás sme naposledy zažili dlhé rady pred menšími bankami v rokoch 1997až 1999, keď viaceré z nich museli vyhlásiť bankrot. V jednej z nich, volala sa Slovenská kreditná banka, našiel novovymenovaný nútený správca, ktorý nahradil predchádzajúce vedenie, v hotovosti „až“ šestnásť slovenských korún…
So zatvorenými bankami a vynútenou výmenou úspor v amerických dolároch na domácu menu majú negatívne skúsenosti aj argentínski majitelia úspor z roku 2001. Štát riešil nedostatok peňazí tým, že im najskôr vymenil povinne všetky úspory v cudzej mene za peso a to následne prudko znehodnotil devalváciou. Ľudia prišli v priebehu niekoľkých týždňov o celoživotné úspory, ktoré si z opatrnosti ukladali v dolároch, hoci ani to im pred stratou peňazí nepomohlo.
Zatvorené banky na Cypre, ktoré sa v marci 2013 stali horúcou aktualitou vo všetkých médiách, podobne ako banky v Argentíne pred dvanástimi rokmi, informovaných klientov neprekvapili. Podobne ako dnes na Cypre si totiž najmä vládni predstavitelia svoje úspory previedli do bezpečia v iných štátoch. Od začiatku roka cyperské banky zaznamenávali ustavičný pokles vkladov a zvyšujúci sa objem prevodov eur do zahraničia. Tieto transakcie sú až do sumy 50-tisíc eur v rámci Európy bezplatné. Po oznámení zámeru zdaniť vklady v cyperských bankách, alebo prinajmenšom o povinnom vymenení časti úspor za akcie, nastala panika, ktorá vyústila do nedostatku hotovosti.
Reakcia v podobe zatvorenia peňažných domov bola logickým vyústením problému. Cyprus doteraz pôsobil ako rozvracač verejných financií ostatných členských krajín Európskej únie najmä pre nízke firemné dane. So svojimi skúsenosťami v tejto oblasti sa chválil v rozhovore o cyperskej kríze v marci 2013 napríklad Patrik Tkáč z J&T: „Keď si slovenský občan založí cyperskú spoločnosť, všetky príjmy z kapitálových výnosov sú oslobodené od dane. Rovnako ako keď si kúpite akcie nejakej fabriky a obratom ich predáte cez cyperskú spoločnosť, neplatíte z výnosu žiadnu daň.“
Myslieť iba sám na seba sa v živote nevypláca. Cyprus si svojich partnerov v EÚ rozhneval pre neochotu zmeniť svoje postavenie daňového raja, teraz na toto sebectvo dopláca. Nie náhodou sa rozhodli európski politici pre nanútenú solidaritu majiteľov úspor na tejto ostrovnej republike pri podmienkach záchrannej pomoci krajine. Mechanizmus spoluúčasti bežných majiteľov úspor na zachraňovaní bánk nemá v rámci EÚ obdobu. K takýmto drastickým krokom neprinútila únia ani Grécko, ktoré bolo a je na tom pravdepodobne horšie ako Cyprus.
Škandál a negatívny precedens: to sú prívlastky, ktoré rezonujú udalosťami dnešného cyperského scenára. Zároveň dávajú zlý obraz o tom, ako „zodpovedne“ pristupujú politici v EÚ k jednotnej európskej legislatíve, ktorá chráni majiteľov úspor v bankách až do výšky stotisíc eur na osobu (aj cudzincov) v prípade nedostupnosti bankových vkladov v niektorom z členských štátov. Aj keď sa napokon zdania iba vklady nad stotisíc eur, ako sa sporitelia môžu spoľahnúť, že ich úspory v EÚ budú v bezpečí?
Snahy o zdaňovanie úspor bez ohľadu na to, či boli nadobudnuté legálne, alebo ide o tajné kontá mafiánov, oligarchov z bývalých krajín Sovietskeho zväzu či nezdanených úspor britských majiteľov firiem, sú absurdné. Môžeme ich preto bez rozpakov nazvať trhacím kalendárom celoeurópskej ochrany úspor.