V tomto prípade ide totiž o oveľa viac ako o „bežné“ právne vyrovnanie sa s páchateľmi nepredstaviteľne brutálnych vrážd, bombových atentátov i bankových lúpeží. Sudcovia sú pod obrovským tlakom, lebo ľudia od nich očakávajú, že nájdu odpovede na otázku, prečo vyšetrovatelia v priebehu desaťročia nevedeli zatknúť členov teroristickej bunky Národnosocialistického podzemia, ktorú Zschäpeová na konci deväťdesiatych rokov založila spolu s Uwem Mundlosom a Uwem Böhnhardtom.
Okrem toho proces predstavuje základnú skúšku spôsobu ako sa Nemci po druhej svetovej vojne vyrovnali s hroznými činmi nacistov. Demokratický model Nemeckej spolkovej republiky bol zatiaľ po celom svete považovaný za vzorový, čo bolo podstatným prvkom nemeckej povojnovej identity.
Práve týmto prípadom však celý doterajší vývoj môže byť úplne spochybnený. Mnohých ľudí sa nacistické vraždy cudzincov bytostne dotkli a ranili ich. To platí zvlášť pre generáciu, ktorá vyrástla s tým, že sa musí hanbiť za to, že sú Nemci a robiť všetko pre to, aby už nikdy viac nebolo pravicového teroru. Títo Nemci práve zažívajú zánik svojich základných politických hodnôt.
Veľa ľudí v súvislosti so zlyhaním úradov v kauze bunky Národnosocialistického podzemia stratilo dôveru v právny štát. Napríklad sú šokovaní z toho, že úrady na ochranu ústavy v tejto kauze zrejme spolupracovali s nespoľahlivými sprostredkovateľmi a informátormi z radov pravicových extrémistov, ktorí svojimi odmenami pomohli posilniť sieť nacistov v celom Nemecku.
Sudcovia v Mníchove však tieto otázky nemôžu riešiť. Majú aplikovať zákony v danom prípade, ale nie sú povolaní, aby zlepšili celú spoločnosť. Preto politikov a novinárov varovali pred tým, že proces proti Zschäpeovej bude v každom prípade sklamaním, pretože „v Mníchove nebudú ponúkať všeobecné riešenia v boji proti extrémizmu, a to aj napriek tomu, že celé Nemecko sa cíti, akoby sedelo na lavici obžalovaných“.
Sudcovia v Mníchove však zatiaľ nevzbudzujú dojem, že situáciu zvládajú. Pred začiatkom procesu sporným losovaním miest v súdnej sieni urobili rozruch v médiách. Pri súdnom pojednávaní nedokázali zabrániť tomu, že Zschäpeovej obhajcovia vedľajších žalobcov takmer nepripustili k slovu. Celá vec sa tým zmenila na jedno veľké divadlo.
Pre pozostalých po desiatich zavraždených je to ďalšia facka, zatiaľ čo verejnosť musí nadobudnúť dojem, že o primeranú debatu nemá nik z kompetentných ani záujem. Z toho možno usudzovať dve veci: štát je voči určitým formám násilia bezmocný, teda nevie brániť občanov, a na druhej strane existuje dosť reprezentantov štátu, ktorí prejavujú náklonnosť k pravicovým extrémistom. To je veľmi znepokojujúci stav.
Ďalší priebeh procesu s Beate Zschäpeovou bude určite vplývať aj na hodnovernosť nemeckých politikov. Tým, že Nemci po vojne dokázali vytvoriť funkčnú demokraciu, sa stali uznávanými poradcami po celom svete. To by sa mohlo výrazne zmeniť v prípade neupokojujúceho rozsudku, aj keď sa politici ako expert strany Zelených pre boj proti extrémizmu Jürgen Suhr toho zatiaľ neobávajú. Suhr je presvedčený, že „nemecký model demokracie sa zatiaľ osvedčil. Musíme ho brániť práve teraz aj preto, že nesieme zodpovednosť za celoeurópsku demokraciu“.