Krátko po uzavretí tejto dohody, 1. septembra sa začala napadnutím Poľska najbrutálnejšia vojna v dejinách. Zomreli v nej milióny ľudí a ešte viac ich trpelo v totalitných režimoch dlhé desaťročia po jej skončení. Aby sme si ich pripomenuli a aby sme pri tvorbe našej budúcnosti nezabudli na minulosť, 23. august sa stal celoeurópskym pamätným dňom obetí totalitných a autoritatívnych režimov.
Rozličná historická skúsenosť obyvateľov východnej a západnej Európy by nemala byť pre nich dôvodom na rozdelenie, ale, naopak, mala by ich spájať. Po 74 rokoch si spolu pripomíname obete totalít, ako aj tých, čo proti týmto režimom bojovali. Dlhujeme to najmä mladej generácii, ktorá dnes žije v Európe pevne zakotvenej v zásadách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, nezávislosti súdnictva a dodržiavania základných práv vrátane práv príslušníkov menšín. To sú spoločné európske hodnoty, ktoré svetu ukážu, že sme sa z minulosti poučili.
Ľudia pomaly zabúdajú na minulé udalosti. Čoraz menej tých mladších sa v živote aspoň raz stretne s človekom, ktorý prežil druhú svetovú vojnu. Pre nové generácie je život vo vojnovom období a v totalitných alebo autoritatívnych režimoch už len o čosi viac ako príbeh z učebníc dejepisu. To poukazuje predovšetkým na to, že Európska únia splnila svoj sľub, priniesla mier a demokraciu.
Želali by sme si, aby sa tento úspech nedal zvrátiť. Ale nemôžeme ho brať ako hotovú vec. O udržanie mieru a demokracie sa musíme ďalej usilovať každý deň. Nárast extrémizmu a rasizmu by nás mal držať v pohotovosti. To je dôvod, prečo mladé generácie musia poznať minulosť, ak majú tvoriť budúcnosť. Tragické skúsenosti spoločné pre toľkých obyvateľov celej Európy sú súčasťou našich dejín, ktoré by mal poznať Európan každého veku.
Európska komisia je pripravená aj v tomto zohrať svoju úlohu. Nový program Európa pre občanov bude naďalej podporovať projekty, ktoré sa zaoberajú príčinami vzniku totalitných režimov v moderných dejinách. Príkladom je aj projekt slovenského Ústavu pamäti národa – Hľadanie pravdy, ktorý sa zameriava na zvýšenie povedomia o totalitných režimoch medzi študentmi stredných a vysokých škôl.
V rozpočte programu Európa pre občanov sa prejaví, že pochopenie nedávnej minulosti, zmierenie sa s ňou a odovzdanie posolstva mladej generácii Európanov sú čoraz dôležitejšie. V rámci nového programu sa na historickú pamäť vyčlení 20 percent rozpočtu oproti pôvodným štyrom.
Nová vetva projektu Európska historická pamäť pokryje aj rozhodujúce chvíle nedávnych európskych dejín: v roku 2014 si napríklad pripomenieme sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny, štvrťstoročie od pádu Berlínskeho múru a desiate výročie rozšírenia EÚ o krajiny strednej a východnej Európy.
Dnes máme príležitosť porozmýšľať a poučiť sa z najničivejších kapitol našej histórie. Len ak si budeme pripomínať zločiny totalitných a autoritatívnych režimov, môžeme mladšej generácii ukázať, že demokracia a základné práva nie sú samozrejmosťou, ale sú vykúpené bolestivým vývojom. Udržaním živej pamäti môžeme navždy zabrániť rozdeleniu Európanov. Totalita v Európe nemá miesto.
Autorka článku je podpredsedníčka Európskej komisie zodpovedná za spravodlivosť, základné práva a občianstvo (Luxembursko).