Obzvlášť to platí o európskych štátoch. Európa bola v predchádzajúcich rokoch stále v kríze. Dospieva nová generácia, ktorej životná úroveň je nižšia ako životná úroveň jej rodičov, a európska mládež stojí pred voľbou: urýchlená integrácia alebo dlhšie trvajúci posun smerom k bezvýznamnosti.
A napriek tomu je najambicióznejším plánom na konfrontovanie tejto nebezpečnej dilemy zabezpečiť, aby sa hlasovanie v európskych voľbách konalo v celej únii v jeden deň a aby predsedu Európskej komisie volili občania. Toto nie je to, čo Európa veľkého tresku potrebuje. Dozrel čas na to, aby nadnárodné, viacgeneračné hnutie stojace na neideologickom základe posunulo európsku integráciu na vyššiu úroveň. Potrebujeme techniky zhromažďovania vytvorené v Tahríre, Taksime, Riu a São Paule a lekcie davovej podpory počas Obamových kampaní. A skôr než založíme stranu, mali by sme sa zamerať na úspešné príbehy v Európe, aby sme si určili svoju platformu.
Dovoľme, aby nás Fíni učili o vzdelávaní, Francúzi o zdravotnej starostlivosti, Nemci o flexibilnom zamestnávaní, Švédi o rodovej rovnosti.
Európske štáty sa v súčasnosti naďalej pohodlne opierajú o svoje staré symboly. Pýšime sa bohatou históriou a nádhernými pamätihodnosťami a stále nám závidia našu kultúru, módu a gastronómiu – to všetko láka narastajúci počet turistov z celého sveta.
Symboly starého sveta a turisti však Európu nezachránia. Mohli by zachrániť Paríž, Berlín, Rím a Londýn, rovnako ako údolie rieky Loiry, Bavorsko, Toskánsko a grófstvo Oxfordshire. Vo zvyšnej časti Európy, mimo hlavných miest plných múzeí a historického vidieka, však bude situácia čoraz zúfalejšia. Jedinými atrakciami sa stanú chronická nezamestnanosť, narastajúca bieda a rýchlo starnúca populácia.
Nie je to v tom, že by naše vlády a poslanci zaujímali nepriateľský postoj alebo neboli kompetentní čeliť tejto výzve. Jednoducho nie sú naladení tak, aby pochopili hlavnú realitu dnešnej politiky. Je naivné očakávať, že tradiční vnútroštátni politickí vodcovia zvolení občanmi na štvor- alebo päťročné volebné obdobie budú náležite riešiť otázky ako nedostatok zdrojov, odlesňovanie, chronickú nezamestnanosť, globálne otepľovanie a vyčerpanie zásob v rybolove, ktoré majú jednoznačne globálny charakter a ktorých vyriešenie bude nevyhnutne trvať desaťročia.
Súčasné riešenia týchto problémov musia byť nadnárodné. V opačnom prípade nepôjde o skutočné riešenia.
V každom prípade by sme mali pokračovať v povzbudzovaní našich národných futbalových tímov. Nedajme sa však ďalej zavádzať samoľúbym sebaklamom domácich politických lídrov o tom, že čo sa týka politiky, národný štát je stále pre našu éru primeraným nástrojom.
Namiesto toho musíme úplne prijať to, čo mnohí z nás už cítime – že stojíme pri zrode novej, postnárodnej éry, v ktorej sa Európania môžu z oneskorencov zmeniť na lídrov.
Ak to neprijmeme, Európa bude riskovať, že sa z nej stane to, kvôli čomu sa vysmieva Spojeným štátom: miesto s najlepšími nemocnicami a miliónmi ľudí bez riadneho zdravotného poistenia, s najvyspelejšími technológiami sveta a mnohými ľuďmi bez prístupu k nim, s univerzitami svetovej kvality a generáciami, ktoré v rozvoji brzdí obmedzený pohľad ich krajiny na svet. Musíme si uvedomiť to, čo zvyšok sveta už uznal: že existuje niečo, ako byť Európanom na celosvetovej scéne. Iróniou je, že my sme tí poslední, ktorí o našom vlastnom politickom projekte ešte stále pochybujú. Sťažujeme sa, že Európa je pre jej občanov len abstraktný pojem, no pritom sme ešte neprijali zákony na vytvorenie európskeho cestovného pasu hodného svojho mena alebo rámca, vďaka ktorému by každý Európan mohol projekt EÚ plne využívať.
Isté staré židovské príslovie hovorí: „Ak máte dve možnosti, vyberte si tretiu.“ Cieľom nie je nahradiť európske gerontokracie diktatúrou mladých. Toto hnutie musia presadzovať všetci tí, čo bez ohľadu na svoj vek súhlasia s potrebou veľkého medzigeneračného presunu moci. Potrebujeme, aby mladí i starší spolupracovali novými formami, aby sa znížil narastajúci dlh, ktorý budú musieť splatiť naše deti.
Mladší Európania sa narodili do éry úsporných opatrení, a preto majú v mnohých smeroch lepšie predpoklady začať tento dlh znižovať. Vyrástli ako digitálna generácia, ktorú charakterizuje znižovanie rozpočtu. A na rozdiel od dnešných lídrov sa dobre prispôsobujú čoraz rýchlejšiemu tempu zmien. Na dosiahnutie svojich cieľov inštinktívne používajú najinovačnejšie a nákladovo najefektívnejšie metódy.
V demokraciách politika vždy zavádzala rovnováhu medzi uspokojovaním nádejí ľudí a tým, čo naozaj funguje. V Európe je to však už až príliš o tom, ako by jednotlivé národy chceli, aby tento svet fungoval, a príliš málo sa zameriavame na to, čo prináša hmatateľné výsledky. Namiesto hašterenia sa o tom, čia politika je lepšia, potrebujeme paneurópsku snahu o vytýčenie najlepších európskych postupov v každej oblasti a ich prijatie na celom kontinente. Čo ide jednotlivým štátom najlepšie? Ktoré úspešné modely sa dajú zoskupiť? Ako môžeme vyvážiť kombináciu skúseností, zdrojov a overených riešení všetkých európskych národov?
Európa sa do európskych volieb v roku 2014 nezmení. Zmení sa len vtedy, keď proeurópsky mysliaci politici, ktorí budú kandidovať a budú zvolení do politických pozícií na národnej úrovni, schvália presun právomocí na skutočne európske inštitúcie.
Musíme dať našim domácim politikom najavo, že sa už viac nedáme oklamať ich nacionalizmom a že my nemáme obavy z toho, že ak dáme európskym inštitúciám, ako sú Európska komisia a Európsky parlament, miesto a právomoci, ktoré potrebujú, staneme sa nepodstatnými.
Buď spojíme sily a bohaté zdroje celoeurópskej siete, alebo dovolíme, aby európske národy v dôsledku tempa globalizácie zaostávali.
Musíme o Európe prestať pochybovať a začať konať ako Európania. A prvým krokom bude, ak začneme hlasovať nie ako francúzski, nemeckí alebo grécki občania, ale ako občania Európy.
(Daniel Cohn-Bendit, člen Európskeho parlamentu za nemeckú stranu Zelených, a Felix Marquardt, riaditeľ PR agentúry, sú spoluzakladatelia hnutia Európania teraz. Komentár vychádza z textu, ktorý bol publikovaný v denníku New York Times a nájdete ho aj na www.europeansnow.eu.)