Pomerne slabý výsledok oboch strán je do istej miery dôsledkom doterajšieho konfliktného spolupôsobenia v exekutíve. Kým sociálni demokrati presadzovali progresívnejšie zdaňovanie a radikálnejšie školské reformy, ľudovci blokovali tieto snahy v záujme vyššej strednej vrstvy. Spory sa z času na čas riešili veľmi nepekným spôsobom.
V pozadí zoširoka medializovaných konfliktov bol ich základný konsenzus, čo sa týka proeurópskej orientácie a nepodmienečnej stabilizácie bánk, sotva viditeľný. Ani jedna z týchto pozícií nie je veľmi populárna. Radikalizované neoliberálne smerovanie európskej integrácie spôsobilo v niektorých sociálnodemokratických, zelených a odborárskych kruhoch isté znepokojenie. Diferencovanejšie postoje k únii iba ťažko nachádzajú miesto na diskusie, čím nacionalistická pravica získava priestor na kritiku EÚ.
Všetky strany nacionalistickej ultraliberálnej pravice zaujali kritické stanovisko k eurozóne, aj keď s rozdielnou mierou ostrosti. Nové zoskupenie rakúsko-kanadského podnikateľského magnáta Franka Stronacha dokonca presadzovalo odchod Rakúska z eurozóny. Pri takom konkurentovi sa aj FPÖ so svojimi xenofóbnymi postojmi mohla prezentovať ako umiernenejšia sila. Stavila kartu na silné protiimigračné postoje a na odpor proti podpore periférnych krajín EÚ.
Tieto dve strany spolu s ďalšou nacionalistickou BZÖ (tentoraz sa nedostala do parlamentu) získali 30,8 percenta hlasov. Hoci médiá často zdôrazňujú, že práve frustrované obete krízy hlasujú za nacionalistickú pravicu, tieto strany majú silnú podporu aj v strednej vrstve – sú prejavom šovinizmu zámožných.
Na rozdiel od sociálnych demokratov majú ľudovci dve možnosti: pokračovať v súčasnej koalícii alebo vytvoriť vládu s nacionalistickými neoliberálmi. Časť členskej základne ÖVP oslovuje druhá možnosť. Túto stranu však delia od nacionalistických zoskupení zásadne rozdielne postoje k EÚ. Okrem záujmov, predovšetkým v bankovom sektore, ktoré sú úzko spojené s ÖVP, strana naznačila, že uprednostňuje pokračovanie koalície so sociálnou demokraciou. Chce relatívnu stabilitu. Je celkom zrejmé, že obrovské straty viacerých slabých bánk, najmä Hypo Alpe Adria (má silné napojenie na FPÖ/BZÖ), bude nakoniec znášať štát.
Bankový sektor však čelí niekoľkým širším problémom. Z domáceho hľadiska pôžičky v cudzej mene, ktoré v minulosti forsírovali banky, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia v nasledujúcich rokoch narastajúce problémy. V niektorých východoeurópskych štátoch, napríklad v Maďarsku a Rumunsku, už takéto pôžičky spôsobili vážny hlavybôľ rakúskym bankám. Veľké straty sa do istej miery vyvážili pomerne vysokými ziskami v Česku, Rusku a na Slovensku.
Skupina Raiffeisen, ktorá je napojená na ÖVP, má problém pri plnení nových kapitálových požiadaviek. Teraz diskutuje o tom, či by sa nemala úplne stiahnuť z niektorých východoeurópskych krajín.
Situácia sa nejaví lepšie ani z hľadiska priemyselného sektora. Ten sa výrazne zameriava na vývoz, pričom export zaznamenáva slabý odbyt v dôsledku úsporných opatrení EÚ. Rakúsky hospodársky model orientovaný smerom navonok sa ocitol pod vážnym tlakom. Pretože bankový sektor bude zrejme odvádzať peniaze zo štátnej kasy, nová vláda bude mať menej rozpočtového priestoru na manévrovanie.