Dokonca zaznel návrh ju znížiť na jedno euro. Znamená to, že v slovenskej politickej ekonómii plody mantry minimálnej mzdy nadobudli obludné rozmery. Mantra znamená v sanskrte zaklínanie.
Medzi zaklínacie vety hospodárskej politiky patria Zákonník práce, dane a odvody. Všetko by malo byť minimálne. To znamená, že aj výdavky zamestnancov a podnikateľov vytvárané platbami do verejných financií. Teším sa na minimálne zdravie a vzdelanie obyvateľov, minikultúru a premenu Slovenska na Minimalistan.
Podľa Jánu Dingu a Radovana Ďuranu z INESS-u, ktorí sú autormi štúdie Minimálna mzda – účinný nástroj zvyšovania nezamestnanosti, tento druh mzdy spôsobuje nárast nezamestnanosti. Nárast je tým vyšší, čím vyššia je minimálna mzda v porovnaní s trhovou v danom odvetví či regióne. Na Slovensku vo všetkých krajoch dlhodobo rastie minimálna mzda rýchlejšie ako tá priemerná. Okrem toho podľa ekonómov najviac škodí nízkopríjmovým a nízkokvalifikovaným skupinám, ktoré zamýšľa chrániť. Nárast miezd jednej skupiny zamestnancov má za následok prepustenie inej skupiny. Podpisuje sa tak aj pod rozvoj sivej ekonomiky. Podľa nich má minimálna mzda negatívnejšie dosahy na okresy s vyššou nezamestnanosťou, resp. nižšou mzdovou úrovňou. Autori vymenovávajú ďalšie zhubné účinky tejto mzdy a odvolávajú sa na výsledky drvivej väčšiny štúdií.
Medzi najrešpektovanejšie organizácie zaoberajúce sa minimálnou mzdou patrí špecializovaná agentúra OSN – Svetová organizácia práce (ILO). Slovenská republika prijala jej konvencie, ktoré určujú filozofiu minimálnej mzdy. Jej zníženie na jedno euro nezodpovedá obsahu a ani duchu týchto medzinárodných dokumentov. Iba ak by Dinga a Ďurana mali toľko politických známostí, že vybavia vystúpenie Slovenska z ILO. Želám im veľa úspechov najmä počas vlády, ktorú zostavila sociálnodemokratická strana.
Medzi seriózne a komplexné výskumy patrí voľne dostupná štúdia ILO Základy určovania minimálnej mzdy z autorskej dielne ekonómov tejto inštitúcie Françoisa Eurauda a Catrine Sagetovej. Minimálna mzda hrá pozitívnu úlohu v diskriminácii v mzdovej politike a je nástrojom ochrany zraniteľných sociálnych skupín. Autori analýzy píšu: „Názor o tom, že zvýšeniu minimálnej mzdy sa treba vyhnúť, aby sme nevyvolali rast nezamestnanosti, je vymyslený.“ A dodávajú, že tento argument je pokusom zdôvodniť zníženie minimálnej mzdy na veľkosť, ktorá ju zbavuje akéhokoľvek zmyslu.
Tiež poznamenávajú, že minimálna mzda sa odvíja najmä od nákladov na život a je nástrojom zachovania kúpyschopnosti obyvateľstva. Jej zvyšovanie je zároveň nástrojom ochrany nízko platených zamestnancov pred dôsledkami inflácie. Rast minimálnej mzdy však môže mať vplyv na infláciu a deficit verejných financií vtedy, ak v tej-ktorej krajine je veľký počet ľudí s touto mzdou vo verejnom sektore.
Štúdie o znižovaní minimálnej mzdy sa podobajú na jednu anekdotu zo Sovietskeho zväzu. Čukča (sibírsky Eskimák) sa prihlásil na Literárny inštitút Alexandra Puškina, kde v čase socializmu vzdelávali spisovateľov. Na prijímacích pohovoroch sa ho pýtajú: Čítal si Lermontova? Nie… Čítal si Gorkého? Nie… Čítal si Šolochova? Nie… A prečo? Čukča ne čitateľ, Čukča pisateľ. Aj v INESS-e a iných inštitúciách Malistanu je zatiaľ len Čukča pisateľ. Čitateľa niet.