Ruský plyn na Východ?

07.11.2013 22:00

Rusko plánuje rozšíriť pôsobenie v energetickom sektore v Ázii.

Počas stretnutia Ázijsko-pacifickej ekonomickej spolupráce v indonézskom Bali to minulý mesiac potvrdil Vladimir Putin. Ruský prezident argumentoval, že hoci sa značné množstvo zemného plynu vyvezie do európskych krajín, zdroje energie zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v zrýchlení ekonomického rastu v Ázii. Rusko si uvedomuje svoju pozíciu v tomto sektore a chce preto prehĺbiť svoju spoluprácu s partnermi na Východe.

Kremeľ chce tak zabezpečiť vhodné podmienky na sociálny a ekonomický rast Sibíri a Ďalekého východu. Zintenzívnenie rozvoja bilaterálnych vzťahov a účasť Ruska v medzivládnych štruktúrach v ázijsko-pacifickom regióne sú v súlade so zahraničnopoli­tickým koncepčným dokumentom, ktorý Putin schválil vo februári 2013. Poukazuje sa v ňom práve na presun medzinárodnej moci zo Západu na Východ a najdôležitejšími sú v tomto ohľade priateľské vzťahy s Čínou. Rovnako ako v iných strategických dokumentoch je tu však málo detailov o tom, ako sa táto spolupráca bude prehlbovať. To je v rozpore s počtom vzájomných interakcií, vrátane ekonomickej spolupráce, medzi Pekingom a Moskvou v posledných rokoch.

Tento dokument zahŕňa závery diskusií z čias Putinovho predchodcu Dmitrija Medvedeva, ktorému v roku 2010 ruská centrála Rady organizácie pre bezpečnostnú spoluprácu (CSCAP Russia) predložila správu „Ísť na Východ: Ázijsko-pacifická stratégia Ruska.“ Rada vtedy zviditeľnilo heslo Spoliehaj sa na Západ, stabilizuj Juh a choď na Východ a opísala Rusko ako európsko-pacifickú krajinu.

Rusko je roky známe svojou viacrozmernou zahraničnou politikou, keď sa usiluje prehlbovať partnerstvá v rôznych organizáciách a spolupracuje s Európskou úniou, vedúcimi rozvojovými ekonomikami v BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ako aj s Organizáciou šanghajskej spolupráce (SCO) a Východoázijským summitom (EAS).

Z pohľadu dodávateľa energie je Rusko dobre umiestnené, aby slúžilo svojim ázijským spotrebiteľom. Plány zásobovať Východ sú zakotvené v energetickej stratégii do roku 2030 a vo Všeobecnom pláne pre plynárenský sektor do roku 2030. Gazprom vo svojom programe pre rozvoj Sibíri udáva Irkutsk, Jakutsk, Krasnojarsk a Sachalin ako hlavné centrá pre výrobu plynu. Ázijsko-pacifický región, najmä Čína, sa majú pre ne stať hlavnými exportnými destináciami. Počas summitu Organizácie šanghajskej spolupráce v roku 2006 Putin navrhol vytvorenie energetického klubu v Ázii.

Chcel medzi Čínou, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom, Tadžikistanom a Uzbekistanom zjednotiť energetický trh, ktorý by znevýhodnil ostatné štáty pri vyjednávaní o cenách a prístupe k zdrojom. Peking sa však do tejto iniciatívy neponáhľa a naďalej uprednostňuje dvojstranné zmluvy. Postupne tiež rozširuje svoje pôsobisko v Strednej Ázii cez sieť potrubí obchádzajúcich Rusko, ktoré jej garantujú prísun energie do čias, kým sú tieto dodávky ochránené od destabilizujúcich udalostí. Tento rozvoj dlhodobo ohrozuje ruské národné záujmy.

V októbri sa k tejto téme v Irkutsku vyjadrili experti počas medzinárodnej konferencie Európa a Ázijsko-pacifické krajiny: vzájomné problémy. Vadim Nikolajev z moskovskej Vysokej školy ekonomickej reagoval na štatistiku upozorňujúcu na fakt, že plyn tvorí viac ako polovicu bilancie ruského paliva a energie a najviac sa ho produkuje na Sibíri a Ďalekom východe. Tvrdil tiež, že ruská vláda nechce dovoliť ostatným domácim plynárenským spoločnostiam, aby s Gazpromom súťažili o dodávky v Európe.

Súkromná spoločnosť Novatek a štátom vlastnený Rosneft, rovnako aj Gazprom zo svojich východných centier, budú preto väčšinu plynu vyvážať do ázijsko-pacifického regiónu. Nikolajev však poukázal na ťažkosti s dodávkami na čínsky trh. Tie súvisia s dopytom po ruskom zemnom plyne, ktorý môže byť nižší ako Rusko očakáva, keď Čína naďalej úspešne diverzifikuje svojich dodávateľov. Doteraz je Rusko znevýhodnené cenou, keďže zdroje zo Strednej Ázie poskytujú Číne plyn za takmer o dve tretiny nižšie ceny.

Ďalším problémom môže byť nedostatok tankerov, s ktorými Rusko disponuje, osem, v porovnaní s počtom, ktoré potrebuje na dosiahnutie cieľov zo svojej stratégie, dvadsať. Aj napriek úsiliu zo strany Novateku a Gazpromu je riziko, že bude ešte osem tankerov chýbať. Moskva musí brať do úvahy aj situáciu, keď zlá koordinácia ruských a kórejských lodeníc, ktoré sú v projekte zahrnuté, môže výrobu ešte spomaliť.

Ázijský trh je vďaka svojej geografickej blízkosti k ložiskám zemného plynu a ropy na Ďalekom východe pre Rusko logicky zaujímavý. Bude závisieť od Číny, Japonska a Južnej Kórey, či budú ochotné zvyšovať dodávky zemného plynu z Ruska a za ceny, ktoré sú porovnateľné a vyššie ako na európskom trhu. Kremeľ však môže stratiť schopnosť rokovať, ak sa európskym spoločnostiam podarí znížiť ceny viac, ako v médiách spomínaných 15 percent. Gazprom odoláva ďalším výraznejším zásahom do svojej cenovej politiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Flower box vintage kocka "S"  červené ruže

Flower box vintage kocka "S" červené ruže

24,99
Perla červené ruže srdiečka

Perla červené ruže srdiečka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk