Sobotka už dávno s ľudovcami (KDU-ČSL) a hnutím ANO miliardára Andreja Babiša rokuje. Schôdzka s hlavou štátu tak bola dôležitá iba preto, aby bolo definitívne jasné, že Zeman akceptuje Sobotku ako pravdepodobného premiéra, hoci jeho srdcu sú bližšie iní ľavicoví politici, napríklad Michal Hašek a Zdeněk Škromach. Tí sa tesne po voľbách pokúsili lídra svojej strany zvrhnúť, ale nakoniec museli pod tlakom členskej základne odísť sami.
Napätie v sociálnej demokracii sa na čas zažehnalo, no môže sa vrátiť s diskusiami o tom, či pri rozhovoroch s KDU-ČSL a ANO Sobotka nadmieru neopúšťa program, za ktorý ho zvolili. Jeho situácia nie je závideniahodná. Voľby vyhral s tesným náskokom pred Babišom, ale ani vo dvojici strán by nedali dokopy väčšinu v snemovni, a preto potrebujú tretieho partnera, najlepšie ľudovcov. Táto situácia položila na stôl hneď dve veľké konfliktné témy: dane a reštitúcie cirkevného majetku.
Ako ukázalo aj sobotné stretnutie ČSSD s ANO, vyjednávači si s nimi poradiť dokážu. Lenže vzbudzujú emócie členov a sympatizantov zainteresovaných strán a tiež pozornosť médií, ktoré pomáhajú plamienok sváru rozdúchavať. V skutočnosti sa však môžu rokovania o vláde zadrhávať na iných, detailnejších problémoch. Napríklad na podobe majetkových priznaní, zákona o štátnej službe, na zdravotníckych poplatkoch alebo registračných pokladniciach.
Vôľa ČSSD, ANO a KDU-ČSL dohodnúť sa existuje. Veľa toho na výber ani nemajú. Ak by sa neurovnali vzťahy ANO so stranami bývalej pravicovej koalície, ODS a TOP 09, alternatívou by bola iba nestabilná menšinová vláda sociálnych demokratov alebo predčasné voľby. V nich by ČSSD bola najpravdepodobnejšie hnutím ANO porazená, no diametrálne odlišné pomery by v snemovni českého parlamentu nevznikli.
V záujme rýchleho zostavenia vlády by sa mala napísať veľmi všeobecná koaličná zmluva a po niekoľkých mesiacoch by sa k nej politickí partneri mali vrátiť a dopracovať ju. Tým by však konflikt medzi sebou iba odložili. Jeden argument pre toto riešenie napriek tomu hovorí: ANO nemá skúsenosti s vládnutím a legislatívnym procesom. Babišova predstava, že sa podarí ihneď zalepiť diery, ktorými odtekajú peniaze z verejných rozpočtov, a ušetrené prostriedky nasmerovať tam, kam treba, je celkom naivná. A tak, aby sa ANO dostalo do obrazu vzhľadom na riadenie štátu a hospodárenie s verejnými financiami, bude potrebovať chvíľu na to, aby sa porozhliadlo. Aj mladé vedenie KDU-ČSL priznáva, že nemá exekutívne ostrohy a po ministerských postoch neprahne. Pri rokovaniach si potom musí vypomáhať s politickými harcovníkmi z 90. rokov, akými sú exminister Ivan Pilip či bývalý podpredseda snemovne Jan Kasal.
Česká republika sa v najbližšom období sotva bude tešiť z istoty stabilnej vlády. Sobotka chce o dohodnutom koaličnom kompromise nechať hlasovať vo vnútrostraníckom referende koncom roka. Jeho výsledok je vo hviezdach. Sobotkova osobná pozícia je silná, no neústupnosť členov ČSSD v programových otázkach tiež. Ochota troch subjektov dohodnúť sa však môže stroskotať aj pri hlasovaní v snemovni. Tam dosahuje vplyv škodoradostného prezidenta, ktorý sa nechce ocitnúť na vedľajšej koľaji. Navyše v nej zasadajú aj takí sociálni demokrati, ktorí so škrípaním zubov museli Sobotkovi nedávno ustúpiť z cesty.