Večne problémový

Na tryznu za staručkým Nelsonom Mandelom, politikom a štátnikom, ktorý svojím významom ďaleko presahuje rodnú krajinu, pricestovali do Johannesburgu zástupy svetových lídrov.

13.12.2013 22:00
Nelson Mandela Foto: ,
Bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela na fotografii z roku 2008.
debata

Predovšetkým prvý Afroameričan v Bielom dome Barack Obama, ktorý sa nikdy netajil, že ho osobne inšpiroval práve zosnulý exprezident.

Bývalý juhoafrický politický vodca sa už za života zmenil na legendu, niekedy chápanú aj dosť nekriticky či farizejsky. Nepochybné však je, že Nelson Rolihlahla Mandela bol celý život výrazne nekonformným človekom, ktorý sa staval proti nespravodlivému zabehanému poriadku a svoje prostredné meno „problémový človek“ dostal po zásluhe.

Madiba, ako ho v jeho kmeni tiež prezývali, prišiel na svet v poslednom roku prvej globálnej vojny. Nenarodil sa síce hneď ako prezident, ale ako princ. Príbuznosť s významným kmeňovým náčelníkom mu umožnila získať vyššie vzdelanie, ktoré bolo pre jeho politickú budúcnosť zásadné. Na metodistickej škole získal anglické krstné meno, a najmä sa v ňom upevnila celoživotná náboženská viera. Na základe nej nikdy plne neprijal marxizmus, ku ktorému mal mimoriadne blízko. Rovnako ako k radikálnej ľavici, čo okrem iného dokazuje jeho výrok: „Mnohé desaťročia boli komunisti jedinou politickou silou v Južnej Afrike, ktorá bola pripravená rokovať s Afričanmi ako s ľudskými bytosťami a sebe rovnými.“

Pre Mandelov myšlienkový vývoj bol veľmi dôležité aj štúdium na univerzite Fort Hare vo Východnom Kapsku, odkiaľ ho z politických dôvodov vylúčili. Neskôr sa k svojmu zámeru stať sa advokátom vrátil. Údajne pre svoju verejnú činnosť však vytúžený cieľ dosiahol až v roku 1953. Päť rokov po tom, čo už predtým uplatňovaný apartheid vyhlásili v Pretórii za štátnu doktrínu. Jeho spočiatku nenásilný odpor podľa vzoru Mahátmu Gándhího sa ukázal proti militantnému režimu bielej menšiny neúčinný, a preto sa rozhodol radikálne zmeniť taktiku. Presadil vznik ozbrojeného krídla Afrického národného kongresu. Jeho Kopija národa spustila ozbrojenú kampaň. Popri vojenskom výcviku v zahraničí a medzinárodnej medializácii pomerov v tzv. etnickej demokracii stihol viesť aj dosť búrlivý osobný život. Tomu všetkému však urobil koniec zinscenovaný súdny proces, po ktorom strávil 27 rokov vo väzení. Napriek ťažkým podmienkam sa nedal zlomiť a zostával naďalej symbolom odporu ovládanej černošskej väčšiny.

Zmena prišla až s koncom bipolárnych dejín sveta, keď veľké západné demokracie prestávali rozličným spôsobom podporovať zločinný apartheid. V Pretórii sa k moci dostali miestni pragmatici, ktorí Mandelu v roku 1990 prepustili na slobodu. Potom sa stal kľúčovou postavou transformácie, v dôsledku ktorej zvíťazil v multirasových voľbách. Dopustil sa síce niektorých chýb, ale dokázal sa znova vzoprieť. Ako skutočný štátnik potláčal ambície „jastrabov“ zúčtovať s bývalými utláčateľmi a presadzoval celonárodné zmierenie.

Za Mandelovej éry nesporne došlo k demokratizácii spoločnosti, napriek tomu Južná Afrika stále zápasí s obrovským množstvom ťažkostí. A nie vždy nepodobných tým za minulého režimu vrátane rasovej diskriminácie, no prevrátenej naruby. Niektorí sa dokonca obávajú postmandelovského vývoja. Ide zrejme o prehnaný strach, ale k predstavám „problémového človeka“ o dúhovom národe má táto krajina na juhu čierneho kontinentu stále značne ďaleko.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #JAR #Nelson Mandela