Minulotýždňové udalosti poznamenané narastajúcou eróziou vládneho tábora však naznačujú, že v hre je aj samotné politické prežitie Viktora Janukovyča.
Jeho pripravovaná cesta do Ruska má podľa vyjadrení premiéra Mykolu Azarova priniesť Ukrajine sériu ekonomických dohôd, ktoré majú pomôcť Ukrajine prekonať bezprostrednú krízu, hroziacu vyústiť do štátneho bankrotu, ale zároveň aj pripútať Ukrajinu k Colnej únii s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Verejné vystúpenia Rinata Achmetova, jedného z kľúčových ukrajinských oligarchov a sponzorov vládnej Strany regiónov, ako aj ďalších oligarchov, napríklad Viktora Pinčuka, však svedčia o tom, že ukrajinský veľký biznis takýmto scenárom udalostí nie je nadšený.
Strana regiónov vznikla ako reprezentant záujmov oligarchov z Donecka. Janukovyč, najprv ako donecký gubernátor a neskôr premiér, predstavoval politickú tvár strany, ale zároveň bol považovaný za figúrku v rukách doneckého klanu. Paradoxne, demokratizácia Ukrajiny po „oranžovej revolúcii“ mu umožnila odpútať sa od svojho podnikateľského zázemia a dovtedajšia jednostranná závislosť súčasného ukrajinského prezidenta od oligarchov sa zmenila na závislosť vzájomnú. Volebné preferencie regionálov boli totiž spájané s jeho osobou a nielen s financiami oligarchov, obávajúcich sa prípadnej reprivatizácie pochybne získaného majetku. Postupne získal na kandidátke strany kvótu pre „svojich ľudí“ do parlamentu.
Vzhľadom na skúsenosti spred roku 2010, keď záujmy oligarchov neraz ohrozovali jeho mocenské ambície, sa po prezidentských voľbách Janukovyč rozhodol pre vytvorenie vlastnej ekonomickej bázy. Prezidentská „rodina“, reprezentovaná jeho synom Oleksandrom, ale aj koncernom VETEK (zaregistrovanom vo februári t. r.), ktorého oficiálnym predstaviteľom je iba 27-ročný podnikateľ Serhij Kurčenko, získala za krátky čas významné pozície v sektore médií, v bankovníctve, energetike, ale aj v uhoľnom biznise, kde ohrozuje záujmy Achmetova. Zatiaľ však nie je dostatočne silný, aby sa mohol v plnej miere zbaviť závislosti od svojich dovtedajších sponzorov.
Politická podpora z Moskvy by Janukovyčovi mohla v tomto pomôcť. Oligarchovia môžu mať oprávnené pochybnosti o kapacite ukrajinskej opozície spravovať krajinu, osobitne v zložitej situácii, kam by sa dostala po podpísaní Asociačnej dohody s EÚ a v dôsledku prípadných ruských sankcií. Zároveň však snahy ruského biznisu získať privatizačné aktíva v Bielorusku a Kazachstane za „preferenčné“ ceny sú pre ukrajinských podnikateľov varovaním, podobne ako agresivita proprezidentského biznisu. Napokon Rusko v minulosti neraz dávalo najavo, že Janukovyča nepovažuje za dostatočne dôveryhodného a dostatočne proruského.
Teda aj zblíženie s Ruskom môže mať pre Ukrajinu katastrofálne následky, dokonca aj pre samotného Janukovyča, ktorý by skôr či neskôr musel počítať so snahou Kremľa nahradiť ho politikom, ktorý bude ochotnejšie realizovať ruské záujmy v Kyjeve. Vývoj udalostí naznačuje, že pre potlačenie opozície a prípadného odporu zo strany oligarchov bude potrebné siahnuť aj po násilných riešeniach, čo by znamenalo izoláciu ukrajinského prezidenta zo strany Západu. Čo i len selektívna likvidácia nepohodlných oligarchov podľa vzoru, aký aplikoval Putin voči Chodorkovskému či Gusinskému, by mohla ešte viac zruinovať ukrajinskú ekonomiku. Ešte pred mesiacom aj Strana regiónov vystupovala ako prozápadná sila a s týmto posolstvom aj vyhrala voľby. Aj provládni demonštranti skôr demonštrujú za prezidenta, ako za užší zväzok s Ruskom. Janukovyčovi reálne hrozí, že po utorku zostane bábkou vydanou Vladimirovi Putinovi na milosť a nemilosť.