Je najvyšší čas reagovať na nový volebný zákon. Pri zachovanom zmiešanom volebnom systéme (s prvkami pomerného aj väčšinového), pri zníženom počte poslancov z 386 na 199, povinnej predvolebnej registrácii voličov v obvodoch a nemožnosti vytvárať koalície po prvom kole volieb, opozícia vybadala nástrahy.
Na túto pascu upozornil posledný premiér socialistov Gordon Bajnai. Založil politické hnutie Spolu 2014 a s Dialógom za Maďarsko (PM) – ľavicovo orientovanou stranou zelených (založila ju Timea Szabóová) vytvorili združenie strán s jediným zámerom: vo voľbách poraziť Fidesz a tak rozrušiť jeho ústavnú väčšinu v parlamente. Ambiciózny cieľ.
Rozbeh náročnej úlohy narážal od počiatku na animozity medzi predsedami ľavicových strán. Napätie medzi Atillom Mesterházym (Maďarská socialistická strana, MSZP), Ferencom Gyurcsányim (Demokratická koalícia, DK) a samotným Bajnaim sa zdali neprekonateľné. Zjednocovací proces bol komplikovaný a prieskumy ukazovali, že počet ľavicových voličov od hanebnej porážky Gyurcsány-Bajnaiho vlády sa dramaticky znižuje. Pre zvýšenie kvóra oslovili stranu Maďarských liberálov (ML), založenú bývalým lídrom slobodných demokratov Gáborom Fodorom. Je známe, že Fidesz stranu ML stotožňuje so starou SZDSZ a pokladá ju za „vred liberalizmu a slobodomurárstva“ v politickom systéme Maďarska.
Rokovania sa napokon začali a napodiv došlo k dohode, ktorú si dejiny budú pamätať. Pre úspech vo voľbách sa zjednotili lídri, ktorí si v poslednom čase nevedeli prísť ani na meno. „Porodili“ politický päťzáprah v zložení: MSZP + Spolu 2014 + DK + PM + ML. Päticu mien, ktorá bude zdobiť celoštátnu volebnú listinu kandidátov, vytlačia v poradí: Mesterházy, Bajnai, Gyurcsány, Fodor a Szabó (zákon povoľuje zverejniť na listine iba päť mien).
Bajnai sa zachoval štátnicky. Vzdal sa ašpirácie na post premiéra a prenechal ho Mesterházymu. Dohodli sa na prerozdelení kandidátov v miestnych volebných obvodoch. Na kandidátkach si 106 mien podelili takto: MSZP 71, Spolu-PM 22 a DK 13 s možnosťou, že Gábor Kuncze (ML) bude kandidovať na prvom mieste vo svojom obvode.
Ťažko predvídať, ako sa zachovajú voliči. Fidesz u nich vyvoláva strach. Pripomína návrat „starých tvárí“, ktoré počas osemročného vládnutia údajne zruinovali Maďarsko. Do mysle ľudí vnucuje stigmu vlastizradcov. Či to nebol Fidesz, ktorý v poslednej chvíli zachránil krajinu pred katastrofou, do akej smerovalo Grécko?
To, čo sa v Maďarsku udialo, je však dobrá správa pre slovenských politikov. Odkazuje, že existuje cesta k dohode aj medzi rozhádanými a znepriatelenými politikmi. Pre spoločný cieľ sa treba iba vzdať egoizmu a sebaistoty, že iní to nevedia tak dobre ako my.
Či „dohoda z rozumu“ piatich opozičných strán v Maďarsku uspeje, alebo nie, bude v každom prípade znamenať počiatok dvojpólového politického systému, ako ho politológovia poznajú pod názvom westminsterský model. Aby fungoval, treba splniť minimálnu zhodu spoločných záujmov na oboch póloch.
Najväčšie nezhody v Maďarsku vyvolajú otázky umelého prerušenia tehotenstva, manželstvá homosexuálov, ako aj neukončené ekonomické reformy. U našich južných susedov svitá a zdá sa, že napriek kontroverzným témam rozumný dialóg bude pokračovať. Nezačala dominovať konkurencia, ale kultúra spolupráce. Či sme svedkami zrodu inej politickej klímy, ukáže budúcnosť.