Sú katastrofy aj prírodné?

Rok 2013 sa stal rokom s historicky najvyšším počtom katastrof spôsobených extrémnym počasím so škodami nad jednu miliardu dolárov.

27.01.2014 22:00
debata

V poslednej výročnej správe o globálnom podnebí a katastrofách to udáva uznávaná poisťovacia maklérska spoločnosť Aon Benfield. Čo z toho pre nás vyplýva?

V roku 2001 zažil svet iba osem takýchto katastrof, v uplynulom roku ich však bolo 41! Od roku 1990, odkedy sú dostupné údaje za celý svet, môžeme pozorovať vzostupný trend v počte i celkových škodách spôsobených katastrofami, upravených o infláciu. Najdrahšou udalosťou vlani boli júnové záplavy v strednej Európe, ktoré zasiahli aj nás a vo väčšej miere Česko či Maďarsko. Z pohľadu celkových škôd nešlo o rekordný rok, keďže svet nezažil rozsiahle suchá a silné hurikány (spomeňme si na Katrinu či Sandy, ktoré postihli USA v minulých rokoch). Napriek tomu však ide z klimatického hľadiska o rok významný.

V uplynulom roku sme nezaznamenali negatívnu (tzv. La Niña) ani pozitívnu (El Niño) fázu južnej oscilácie. Ak sa totiž vyskytnú javy El Niño, ktorý prispieva k otepleniu atmosféry, alebo La Niña, ktorá zasa spôsobuje jej ochladenie, rastú extrémy počasia. Tak napríklad vo fáze El Niño postihuje Austráliu rozsiahle sucho, pri vláde La Niña, naopak, prichádzajú rozsiahle záplavy. Posledná fáza La Niña bola natoľko výrazná, že nastal bezprecedentný pokles hladín svetových oceánov až o niekoľko milimetrov. Po záplavách postihli Austráliu rekordné vlny horúčav a rozsiahle lesné požiare, s ktorými kontinent bojuje aj tento rok. Horúčavy sú tu natoľko extrémne, že niektorí tenisti na Australian Open označili podmienky na hru za nehumánne.

Aktuálne s lesnými požiarmi zápasí aj Kalifornia, kde sú síce každoročnou záležitosťou, v zimnom období však nebývajú obvyklé ani tu. Opakom bolo extrémne chladné počasie, ktoré postihlo väčšinu územia USA začiatkom roku, zatiaľ čo my na Slovensku máme od Vianoc rekordne teplé obdobie, ktoré pripomína skôr jar.

Prisudzovanie konkrétneho extrému počasia ľuďmi podmienenej klimatickej zmene je z prísne vedeckého pohľadu záležitosť veľmi zložitá, keďže do hry vstupuje množstvo faktorov. V niektorých prípadoch však máme pomerne vysokú istotu. Vieme, že vlny horúčav v lete s neobyčajne vysokými teplotami sa budú vyskytovať čoraz častejšie a na väčšom území. To v mnohých oblastiach sveta prinesie, a už aj prináša, rozsiahlejšie lesné požiare. Takisto suchá a následná neúroda budú spôsobovať problémy, ktorým budeme čeliť čoraz častejšie.

Opačný extrém, teda silné zrážky a záplavy, takisto naberajú na frekvencii a rozsahu. Kedysi 100– či 500-ročné povodne sa dnes vyskytujú s frekvenciou každých 10 až 50 rokov, pribúdajú extrémne silné hurikány, keďže teplejšie oceány im dodávajú viac energie. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v oblastiach, kde dnes prší málo, bude pršať ešte menej a tam, kde prší veľa, zrážky, naopak, pribudnú.

Podľa známeho klimatológa Jamesa Hansena z NASA by k niektorým anomálnym udalostiam bez globálneho otepľovania jednoducho nedošlo. To isté si myslí aj iný odborník – Michael Mann z Pensylvánskej štátnej univerzity. Svoj článok v The New York Times nazval príznačne: Ak niečo viete, povedzte to. Vyzýva v ňom najmä klimatológov, aby viac bili na poplach, čo sa týka zmeny klímy, aby si ľudia konečne uvedomili, že ide o naozaj vážnu hrozbu.

Až teda nabudúce zaznamenajú médiá ďalšiu prírodnú (či skôr „prírodnú“) katastrofu, mali by sa zamyslieť i nad tým, či a akú rolu pri nej zohrala klimatická zmena podmienená človekom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #horúčavy #záplavy #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #prírodné katastrofy #lesné požiare